Vaša spoločnosť získala v roku 2004 Veľkú cenu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory za uplatňovanie etických princípov podnikania. V čom vidíte prínosy etického podnikania pre firmy?
-- Ak by fungovali etické princípy, ušetrilo by sa veľa spoločenskej aj podnikateľskej energie. Nedávno som bol na Novom Zélande a okrem iných vecí ma zaujal intenzívny chov oviec, hovädzieho dobytka a jelenej zveri. To všetko na ohradených pastvinách bez toho, aby ich niekto strážil. Keď som po návrate navrhol priateľom, aby sme v mojej rodnej obci ohradili už dávno nevyužívané pastviny a začali niečo podobné, všetci svorne povedali -- veď by nám to rozkradli alebo postrieľali. Ale kto? Ja nie, vy nie, ale my všetci áno. K etickému správaniu patrí tiež úcta a nedotknuteľnosť cudzieho majetku.
S morálkou je to ako s pravdou, demokraciou, poctivosťou. Iná je pre chudobných, iná pre bohatých. Iná je pre malých, iná pre veľkých.
To znamená?
-- Napríklad pre veľké slovenské firmy je dosť príznačná arogancia. Veľmi rýchlo si podľa vzoru obchodných reťazcov osvojili dlhé lehoty splatnosti. Za služby ich dodávateľom platia aj po 60 až 90 dňoch. Pritom malým firmám, ktoré ešte stále nemajú jednoduchý prístup k úverom, to zákonite spôsobuje problémy s likviditou. No aj v podnikaní by malo platiť "ži a nechaj žiť".
Ako vnímate súčasnú úroveň podnikateľskej morálky?
-- Za 16 rokov sa mnohé zmenilo k lepšiemu. No napríklad v myslení, v právnom vedomí, vo vymožiteľnosti práva, vo vzťahu k životnému prostrediu a v poskytovaní služieb nás čaká ešte dlhá cesta. V myslení sme na úrovni skôr Ukrajiny ako vyspelých ekonomík, v poskytovaní služieb sa musíme zobudiť, lebo okolitý svet nám uteká míľovými krokmi.
Ktoré firmy majú k ideálu najbližšie?
-- Blízko k etike v podnikaní majú asi rodinné podniky, do ktorých ich majitelia spravidla vložili všetko, čo mali. Podobne aj zahraničné firmy, pokiaľ si neosvoja niektoré praktiky slovenského podnikania. Asi najďalej v tomto smere sú nadnárodné spoločnosti, ktoré sa riadia pravidlami vyspelého podnikateľského sveta. Naopak, veľmi negatívne renomé majú podnikatelia -- privatizéri, ktorí prišli k fungujúcim fabrikám cez politickú lojálnosť s jediným cieľom -- uspokojiť svoje osobné potreby. Mnohé takéto podniky už nefungujú a stiahli so sebou aj viaceré zdravé firmy.
Čo je podstatou etického kódexu vašej firmy?
-- Môj etický kódex? Nerobiť druhému to, čo nechcem, aby robili mne. Ale vážne. Lízing je predovšetkým partnerstvo na dlhý čas. Podstatou nášho etického správania je úcta k lízingovým partnerom, k financujúcim bankám, rešpektovanie dohodnutých podmienok, a nemusia byť len na papieri, ale aj tých džentlmenských dohôd. Dôležitý je dobrý, vzdelaný a výkonný pracovný kolektív, lojalita k firme a na druhej stane dobré pracovné podmienky a ocenenie každého podľa prínosu k výsledkom podnikania. A v neposlednom rade aj pomoc skupinám obyvateľstva, ktoré to potrebujú. Bez solidarity k druhým sa o etike rozprávať nedá.
Aké morálne problémy treba vo vašej brandži riešiť predovšetkým?
-- Štatisticky mi vychádza, že každý stý lízingový obchod je zlý. A je len otázkou náhody, či je objemovo veľký alebo malý obchod. Tieto prípady tvoria asi 90 percent problémov s pohľadávkami. Akokoľvek preverujeme žiadateľov o lízing, vždy niekto prichádza s úmyslom získať neadekvátnu výhodu. Takíto podnikatelia nepoznajú svoje povinnosti, ale dokonale poznajú slabosti vyšetrovateľov justičnej polície, nášho súdnictva, najmä pomalosť, prieťahy v konaní a často neodbornosť sudcov. Napríklad vymoženie zmenky sme úspešne vyriešili za sedem rokov. Pritom žalovaná firma získala čas na upratovanie a nám zostali len náklady na súdne trovy a nevymožený dlh.
Spoločnosť Forward vznikla v roku 1994. Jej nosným predmetom podnikania sú služby finančného, operatívneho a spätného lízingu, ako aj s tým súvisiace poradenstvo. Lízing sa zameriava najmä na automobily a dopravnú techniku, stroje a technologické celky či poľnohospodársku technika. Firemný tím tvorí osem pracovníkov.
Za zhruba 12 rokov fungovania si firma požičala od bánk niekoľko miliárd korún, čo predstavovalo viac ako sto účelových investičných úverov. Na druhej strane uzatvorila viac ako dvetisíc lízingových zmlúv.