Mnohé technológie na výrobu biopalív, do ktorých sa dnes lejú obrovské peniaze budú do desiatich rokov zastarané. Okrem toho sú úspory pri terajších technológiách v porovnaní s využitím ropy ako suroviny veľmi malé. Tvrdí to štúdia Alexandra Farrella z Kalifornskej univerzity v Berkeley, zverejnená v časopise Science. Napríklad dnešné technológie na výrobu etanolu (zložka biopalív) znižujú vo všeobecnosti emisie skleníkových plynov v porovnaní s využitím ropy len o 13 percent.
Aj Európska komisia potvrdila, že vlastná výroba biopalív je príliš drahá záležitosť. "Emisia skleníkových plynov by znížila rovnako, ak by sa tieto peniaze vložili aj do iných sektorov," uvádza sa v štúdii komisia.
Navyše, prudký presun z ropy na biopalivá spôsobí, že Európa či USA sa síce dokážu vymaniť zo závislosti od dovozu zahraničnej ropy, výrazne však zvýšia závislosť od zahraničných biopalív a navyše aj potravín. Biopalivá produkované z poľnohospodárskych rastlín mierneho pásma ako repka, kukurica a cukrová repa si vyžadujú veľké plochy ornej pôdy. O túto plochu sa automaticky zníži rozsah pestovania plodín určených na výživu ľudí alebo kŕmenie hospodárskych zvierat. Ani ekologické výhody nie sú také mimoriadne ako sa pôvodne čakalo.
Riešením nepotravinárske plodiny
Aj výhody biopalív pre vodičov sú diskutabilné. Keďže etanol produkuje menej energie ako ropa, na prekonanie rovnakej vzdialenosti spotrebuje auto ekologického benzínu viac než toho z ropy. Náklady na výrobu takéhoto biopaliva by teda mali byť nižšie, aby sa zvýšená spotreba dala kompenzovať. Lacnejšie palivá, ktoré navyše budú produkovať omnoho menej skleníkových plynov, by mohli pochádzať z "nepotravinárskych plodín" ako drevné štiepky, odpadová slama alebo rýchlo rastúce trávy (napríklad americké proso). Zodpovedajúce technológie však z finančných dôvodov nebudú dostupné skôr ako za päť, no v niektorých prípadoch možno až za 15 rokov. "Máme obavu, že na najbližších niekoľko rokov nebudeme mať nič iné len etanol z kukurice, repky alebo repy a ak niekto na tom získa, nebude to životné prostredie ani spotrebitelia, ale etanolový priemysel," vyhlásil na margo možností v biopalivách Roland Hwang z americkej Rady pre ochranu prírodných zdrojov.
Nezáujem o nové technológie
Komplikácie znásobujú aj zle štruktúrované dotácie a úľavy pre producentov biopalív. Práve tie podľa Hwanga spôsobujú, že títo výrobcovia nemajú záujem o nové technológie. Ukazuje sa, že terajšia legislatíva, dotácie a daňové úľavy nielenže podporujú súčasné menej kvalitné technológie, ale dokonca ešte aj ich najslabšie verzie. Príčinou je, že napríklad daňové úľavy nie sú nadviazané na produkčnú metódu a producentov viac zaujíma znižovanie nákladov než rozmýšľanie o dosahoch na životné prostredie. A to aj vtedy, ak vyrábajú ekologické palivá.
Takto sa napríklad v súčasnosti stavia v Severnej Dakote v USA rafinéria na produkciu etanolu. Jej "palivom" však bude čiernej uhlie, ktoré medzi ekologické energetické zdroje práve nepatrí. Analytici zistili, že táto rafinéria určená na produkciu ekologického paliva bude vďaka svojmu "pohonu" produkovať viac skleníkových plynov než by v prípade využívania bežného benzínu produkovali autá, ktoré má etanol tejto rafinérie poháňať.
Ekopalivá na úkor potravín?
Ďalším problémom je, že ak by aj etanolové rafinérie vyrobili palivá produkujúce menej skleníkových plynov než klasický benzín, pôda, ktorú tieto rozsiahle komplexy zaberú, by znížila obsah CO2 v ovzduší v omnoho väčšej miere, keby sa využila na pestovanie poľnohospodárskych plodín určených priamo na poháňanie elektrární.
Podľa viacerých analytikov je celá produkcia biopalív v oblastiach mierneho pásma taká nerentabilná, že akékoľvek úsilie o zvýšenie ich produkcie v Európe alebo v Spojených štátoch povedie nevyhnutne k zvýšeniu dovozu potravín zo zahraničia. A to by mohla byť pre vlády nová hrozba rizikovej závislosti, akou je dnes závislosť od dovozu energie zo zahraničia. Napríklad, ako vo svojej štúdii uviedla Európska komisia, jej cieľ nahradiť 5,75 percenta benzínu a nafty biopalivom si v Európskej únii vyžiada zabratie 19 percent ornej pôdy. Obdobné problémy budú mať aj USA. Podľa nedávnej štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj na to, aby jedno z desiatich amerických áut fungovalo na takýto alternatívny pohon, budú musieť v USA vyčleniť na pestovanie palivových plodín tridsať percent všetkej poľnohospodárskej pôdy.
Za všetkým hľadaj...farmárov
Najefektívnejšími plodinami z tohto pohľadu, ktoré by problém riešili aj pre Európu a USA, sú brazílska cukrová trstina a východoázijský palmový olej pestované vo výhodnejších pásmach. Tak EÚ, ako aj USA, však na dovoz uplatňujú vysoké clá. Peter Tjan zo Združenia európskych petrochemických spoločností, ktoré zastupujú záujmy európskej ropnej loby, sa preto domnieva, že vlády poľnohospodársky vplyvných štátov nemajú záujem ani tak o ochranu životného prostredia, ale skôr o ochranu svojich farmárov.
"Aj keď sa veľa hovorí o ochrane životného prostredia a energetickej bezpečnosti, je čoraz jasnejšie, že za celým systémom dotácií je riešenie Jednotnej poľnohospodárskej politiky v únii a potreba nejako pomôcť farmárom," tvrdí Tjan. Ako dodal, ak by totiž mali európske krajiny skutočný záujem o biopalivá s cieľom pomôcť ekológii, dovážali by lacné biopalivá z rozvojových krajín.
Cukrová trstina z Brazílie produkuje totiž niekoľkokrát menej CO2 než európska cukrová repa určená na produkciu etanolu, a to platí aj v porovnaní medzi trstinou a americkou kukuricou.
V princípe sú palivové plodiny z tropických a subtropických oblastí schopné zabezpečiť dostatok biopalív aj pre rozvinuté štáty a za výhodných ekonomických podmienok, pri terajšom vplyve farmárskej lobby tak v EÚ, ako aj v USA, si však na lacnejšie palivá tohto druhu budeme musieť ešte počkať.
Otázniky nad efektivitou využitia vetra
Ekonomické otázky nevznikajú len pri biopalivách. Nemecko v rámci alternatívnych zdrojov stavilo svoju budúcnosť na veternej energii. Už teraz je najväčším využívateľom tejto formy zelenej energie a vládny program počíta s tým, že do roku 2020 bude z obnoviteľných zdrojov pochádzať až dvadsať percent celkovo spotrebovávanej energie v štáte. Väčšinu by pritom mali vyprodukovať veterné turbíny.
Aj tu sa však už začínajú ozývať hlasy, ktoré spochybňujú ekonomickú efektivitu rozsiahlej investície. Podľa Nemeckej energetickej agentúry budú energetické siete z veterných fariem do domácností stáť 1,1 miliardy eur (takmer 42 miliárd korún), čo je pre každú rodinu 17 eur (645 korún) navyše.
Odborník na energetiku z Brémskej medzinárodnej univerzity Wolfgang Pfaffenberger však túto sumu považuje za nízku. Podľa neho bude omnoho vyššia a navyše, väčšinu nemalých nákladov ponesú na pleciach spotrebitelia. "Energia z vetra je drahá a aby podnikatelia neopúšťali pre vysoké energetické vstupy krajinu, budú to domácnosti, ktoré to zaplatia," dodal Pfaffenberger.
Futbalisti investujú do kotlov i sadia stromčeky
Dosah klimatických zmien už neriešia len politici a ekonómovia. Tento inak nemalý biznis zaujíma aj organizácie, ktoré s ekológiou veľa spoločné nemajú. Aj včera skončené majstrovstvá sveta vo futbale prispejú do ekologického biznisu. Tým je tentoraz model tzv. uhlíkovej neutrality. Tento model, s ktorým prišla britská spoločnosť Carbon Neutral, investuje do ekologických projektov v chudobných krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky alebo financuje výsadbu stromov s cieľom vykompenzovať aktivity, ktoré spôsobujú zvyšovanie CO2 v ovzduší. Projekt je paralelou ku Kjótskemu protokolu určenému na znižovanie emisií skleníkových plynov.
Napríklad FIFA, snažiaca sa urobiť niečo s útokom na ovzdušie pri leteckej preprave fanúšikov na futbalové majstrovstvá v Nemecku, investuje v jednom z projektov do výmeny kotlov na uhlie v juhoafrickej továrni. Namiesto nich nakúpi pre Afričanov kotly využívajúce ako surovinu piliny. Spolu s ďalšími projektmi chce takto kompenzovať produkciu približne stotisíc ton CO2. spôsobenú leteckou prepravou.
Aktívne sú aj ďalšie športové odvetvia. Napríklad vedenie najvyššej ligy amerického futbalu Super Bowl nechalo vysadiť stromčeky na ploche 1,42 hektára, ktoré by neskôr mali pohltiť približne 260 ton CO2. Podobne postupujú britské televízne spoločnosti, Svetová banka a svojou troškou do mlyna prispel aj bývalý viceprezident USA Al Gore, ktorý natočil prvý "carbon neutral" dokumentárny film. Ekologické zmýšľanie mu však dlho nevydržalo a vyslúžil si ostrú kritiku, keď na predstavenie dokumentu v Cannes sa nechal 500 metrov odviezť autom.
Zdroje: Financial Times, Detroit Free Press, Reuters, Associated Press, BBC