StoryEditor

Automobilová výroba na Slovensku: od vozov po Touaregy

19.02.2006, 23:00

Kľúčovým odvetvím slovenskej ekonomiky je dnes výroba osobných áut. Tá sa začala rozvíjať po roku 1989. Dovtedy bolo Slovensko zamerané na výrobu nákladných vozidiel v spolupráci so známymi českými automobilkami.

Silná tradícia
Výroba nákladných automobilov sa nezačínala úplne na zelenej lúke. Mohla nadviazať na dlhšiu tradíciu výroby dopravných prostriedkov. Napríklad v Bratislave už pred vznikom ČSR pôsobila Marschalova továreň na vozy. Väčší podnik na vozy a železničné vagóny sa na začiatku 20. rokov 20. storočia nachádzal v Hlohovci. Dlhodobú tradíciu mala aj výroba železničných vagónov v Poprade. Siemens v Bratislave od konca 30. rokov dodával pre potreby mesta električky a trolejbusy.
S nástupom automobilizmu v medzivojnovom období, keď počet motorových vozidiel vzrástol zo 143 v roku 1921 na 21-tisíc v roku 1938, vzniklo nové odvetvie živnostenskej výroby -- autoopravovne. Už v roku 1930 pracovalo na Slovensku 210 opravovní dopravných prostriedkov. V rámci továrenského priemyslu priamo s automobilizmom súvisela výroba pneumatík v bratislavskom podniku Matador, zavedená od roku 1925. V nasledujúcom desaťročí už Matador dodával pneumatiky pre osobné autá aj pre väčšie vozidlá so značkou Goliath a Mamut, ako aj špeciálne pneumatiky podľa francúzskeho patentu Matador -- Adresol.

Sľubné plány zmrazila totalita
Úplne nová kapitola vývoja automobilového priemyslu na Slovensku sa začala počas socialistickej industrializácie po roku 1945. Priniesla vznik viacerých nových závodov. Bola však spojená aj s centrálnym riadením, najmä na začiatku 50. rokov. Veľkou nádejou pre automobilový priemysel boli plány povojnovej obnovy a industrializácie. Tie zostavili národohospodári v rokoch 1945 -- 1948, teda ešte pred nástupom totalitnej moci komunistickej strany. Plány počítali so Slovenskom ako s novým centrom výroby osobných automobilov. Veľký závod sa mal napríklad vybudovať v Čadci.
Zvýšenie medzinárodného napätia, ako aj prehĺbenie totalitného režimu, však narušili plány. V celoštátnych projektoch museli byť osobné autá nahradené nákladnými pre potreby výstavby ťažkého priemyslu a súčasne na vojenské účely. Slovensko tu dostalo úlohu subdodávateľa komponentov pre veľkopodniky v českých krajinách.

Slovenské Tatrovky
Menej známe je, že Slovensko sa podieľalo aj na finalizácii nákladných automobilov, najmä pokiaľ išlo o české tatrovky. Niektoré typy automobilu Tatra boli v skutočnosti slovenskými autami. Svetoznáma kopřivnická Tatra začala roku 1954 s výrobou viacerých druhov súčiastok v Čadci. Podstatne väčší význam však nadobudol závod v Bánovciach nad Bebravou, prevzatý koncernovým podnikom Tatra v roku 1958, ktorý sa stal druhým najvýznamnejším v celom koncerne po materskom závode v Kopřivnici. Menšie prevádzky založila Tatra aj na Orave v Trstenej a na východe Slovenska v Stropkove. Pobočné závody na Slovensku dodávali časti motorov, kompresory, riadenia, kapoty, blatníky a iné komponenty. Závod v Bánovciach však zároveň kompletizoval nákladný automobil radu S 1 a jeho pracovníci vyvinuli a uviedli do výroby samostatný typ ťahača Tatra T 141. V Bánovciach neskôr zabezpečovali aj finálnu výrobu jednostranných sklápačov T 148 S1 a T 815 S1, ako aj valníkov T 148. Pre slovenské zbrojovky dodával závod špeciálne upravené podvozky.

Tretina koncernu pracovala na Slovensku
Zlaté roky všetkých prevádzok Tatry na Slovensku nastali od polovice 70. rokov, keď ich materský podnik prevzal gesciu nad výrobou nákladných automobilov pre celú RVHP. Veľký podiel Slovenska na tomto projekte potvrdzuje skutočnosť, že z celkového počtu 24 900 zamestnancov koncernu Tatrana pracovalo na konci 80. rokov približne 33 percent na Slovensku.

Éra TAZ-ky
Ďalším významným centrom automobilového priemyslu sa stala Trnava, kde kovospracujúci podnik s dlhodobou tradíciou prešiel v roku 1967 pod firmu Trnavské automobilové závody. V ČSR bol podnik známy najmä výrobou úžitkových automobilov, vyvinutých v spolupráci s českou Škodovkou. Tie sa pod označením Škoda 1203 využívali ako vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci, ale aj v ďalších úpravách. V 80. rokoch sa však podnik zameral predovšetkým na výrobu poľnohospodárskych nákladných automobilov Tatra 815 Agro a jeho rôznych nadstavieb. Podnik vtedy zamestnával vyše päťtisíc ľudí.
O niečo mladším podnikom boli Bratislavské automobilové závody, založené v roku 1971. Ich zameranie bolo pomerne široké. Dodávali napríklad zariadenia pre technickú obsluhu automobilov, kontrolné zariadenia spaľovacích motorov, manipulačné zariadenia, ale aj hydraulické žeriavy a nakladače. BAZ-ka vošla do povedomia verejnosti najmä plánmi na výstavbu veľkozávodu osobných automobilov v Bratislave. Závod bol v 80. rokoch vybudovaný, ale jeho výrobné zameranie zostávalo až do roka 1989 nejasné.
Štruktúru automobilového priemyslu na Slovensku dopĺňali pobočné závody ďalšej českej automobilky Avia Letňany. Tá od roka 1961 vyrábala nákladné automobily strednej tonáže rôznych typov a od roku 1967 stredne veľké nákladné automobily v licencii francúzskej firmy Renault-Saviem. Pre tieto autá sa vyrábali nadstavby v Žiline, ako aj v bratislavskom podniku BAZ a v menšom závode v Skalici. Rôzne zariadenia pre Aviu dodával Mototrans Banská Bystrica.

Babbetty z Kolárova
Samostatnú vývojovú líniu na Slovensku predstavovali mopedy. Začali sa vyrábať v 50. rokoch podľa vzoru českej Jawy v Považských strojárňach Považská Bystrica. Predávali sa pod označením Pionier a Mustang. Závody vyvinuli aj vlastný typ motocykla s väčším obsahom pod názvom Manet. Obchodne úspešnejšie boli mopedy typu Babetta, na ktoré sa špecializoval pobočný závod Považských strojární v Kolárove.
Pneumatiky pre vozidlá dodával podnik Matador, ktorý už roku 1950 spustil výrobu v novom závode v Púchove.

Padla opona i výroba nákladiakov
Rozmach priemyslu nákladných automobilov na Slovensku náhle prerušili politické zmeny po roku 1989. Z bohato rozvinutej spolupráce s českými automobilkami sa zachovala iba malá časť. Súviselo to aj s problémami materských podnikov, ktoré hľadali nové výrobné zameranie. Napriek tomu sa automobilový priemysel stal hlavným jadrom slovenského hospodárstva. Obnovila sa totiž myšlienka zo 40. rokov budovať základňu výroby osobných automobilov. Odštartovala to iniciatíva nemeckého koncernu Volkswagen, ktorý chcel hneď po páde železnej opony expandovať do strednej Európy. Volkswagen prevzal v roku 1991 priestory nového závodu BAZ pri Bratislave, kde začal s výrobou prevodoviek a s montážou áut VW Passat. Nový podnik Volkswagen Slovakia výrobu postupne rozširoval. Založil nový závod v Martine. Výrobný program sa rozšíril na terénne vozidlá VW Touareg, Porsche Cayenne a AUDI Q7, ako aj na vozy VW Polo a VW Golf. Do roku 2005 Volkswagen investoval 1,2 miliardy eur. Produkcia bola najvyššia v roku 2003, keď brány závodu opustilo 280-tisíc vozidiel. Do roku 2008 plánuje Volkswagen investovať ďalších 0,3 miliardy eur.

Ďalších 150 výrobcov
Ešte väčší význam než samotné investície koncernu VW mala skutočnosť, že sa spustila doslova lavína ďalších zahraničných, ako aj domácich investícií do subdodávateľských závodov. Počet firiem pracujúcich pre automobilový priemysel sa dnes odhaduje asi na 150. Zakladanie subdodávateľských závodov si vyžiadalo aj budovanie priemyselných parkov. Najväčšie sú na Záhorí pri Lozorne, Devínskej Novej Vsi, Stupave a v Senici. Ďalšie napríklad pri Nitre, Leviciach, Námestove a Prešove. Z investorov možno spomenúť nemecké firmy Sachs a Boge, ktoré v Trnave vybudovali závody na automobilové spojky a elektrotechnické zariadenia. V Trnave sa etablovala aj belgická firma Punch Products s ďalším závodom v Námestove, dodávajúca plastové komponenty a elektrotechniku. V Malackách pôsobí americký podnik Tower Automotive a firma RF. Tieto podniky dodávajú dielce karosérií a plasty. Japonská firma Yazaki so závodmi v Prievidzi a Michalovciach vyrába elektronické systémy a Osram Nové Zámky automobilové žiarovky. Medzi ďalších dodávateľov patria napríklad Johnson Controls, Plastik Omnium pri Lozorne, Delfi v Senici, Visteon a Ribe v Nitre a z najnovších Continental Zvolen na brzdové komponenty.

Nové investície
Automobilový priemysel dostal nový impulz po roku 2000, keď sa ohlásili investície ďalších automobiliek. Najskôr ohlásila investície 0,7 miliardy eur francúzska firma PSA Peugeot-Citroen, ktorá vybudovala v Trnave závod s kapacitou 300-tisíc automobilov ročne a rozhodla o výstavbe ďalšieho závodu s kapacitou 150-tisíc áut. Juhokórejská automobilka Hyundai/KIA plánuje investovať 1,1 miliardy eur. Tá napriek viacerým problémom buduje závod s kapacitou 200- až 300-tisíc automobilov pri Žiline. V súčasnosti automobilový priemysel dosahuje podiel asi 25 percent na priemyselnom obrate a 30 percent na exporte Slovenska. Počet zamestnancov v odvetví sa zvýšil v rokoch 1993 -- 2005 približne z 22-tisíc takmer na 60-tisíc.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/biznis, menuAlias = biznis, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
21. máj 2024 14:48