Stačí objaviť správnu lokalitu a dokázať zohnať desať či viac miliónov korún. Ak sa vám to podarí, môžete začať s prevádzkou bobovej dráhy. Skúsenosti firiem, ktoré sa rozhodli podnikať v tejto branži už pred niekoľkými rokmi, potvrdzujú, že sa vám peniaze vložené do adrenalínovej atrakcie vrátia do niekoľkých rokov.
Dôležitý je výber miesta
V minulosti boli bobové dráhy skôr výsadou zimných stredísk, ale dnes ich už firmy vo svete neváhajú postaviť takmer kdekoľvek, vrátane rovinných oblastí. Milan Bombuškár, konateľ spoločnosti Tatranské športové atrakcie, ktorá vlani v auguste uviedla do prevádzky horskú dráhu v Tatranskej Lomnici, však tvrdí, že aj najlepšia dráha narazí na neúspech v prípade, že sa umiestni v zle vybranej alebo ťažko dostupnej lokalite.
Obrovským plusom investície do tejto atrakcie je, ak lokalita, v ktorej bude dráha stáť, ponúka viac atrakcií. Podľa Štefana Haberlanda, majiteľa a konateľa firmy Tihama, ktorá od mája 1996 prevádzkuje bobovú dráhu v Košiciach-Kavečanoch, už nestačí, že dráha stojí v lyžiarskom areáli. Dokonca to môže byť pri snahe využívať ju celoročne aj nevýhodou, pretože časť obyvateľstva je navyknutá navštevovať lyžiarske strediská výlučne počas zimnej sezóny. Prevádzkovateľ dráhy v Kavečanoch, kde sa nachádza aj lyžiarsky areál, sa netají tým, že atrakcia profituje tiež z blízkosti zoologickej záhrady. "ZOO je veľkým lákadlom v regióne a minimálne 30 až 40 percent návštevníkov zoologickej záhrady si príde zajazdiť aj na bobovej dráhe. Platí to aj naopak," tvrdí Haberland. Pri takomto synergickom efekte atrakcií je samozrejmosťou príprava spoločných podujatí.
Nie je to až taký drahý špás
Ak si odmyslíme areály pre profesionálnych športovcov, tak prvých laických záujemcov privítali bobové dráhy v Bratislave a v Kavečanoch v roku 1996. Pavol Braun, zástupca spoločnosti Consulting B.K., ktorá prevádzkuje bratislavskú bobovú dráhu postavenú firmou Snowtech, odhadol vstupné investície, v ktorých bola okrem technológie zahrnutá aj suma za vlek či osvetlenie, približne na 7,5 milióna korún.
Na 14 miliónov korún vyčíslil technológiu od nemeckej spoločnosti Wiegand Haberland majiteľ dráhy v Kavečanoch. Aby bola investícia do vybudovania tejto atrakcie na východe Slovenska úplná, treba k sume pripočítať ešte tri milióny korún, ktoré stáli zemné práce a kúpa niektorých objektov (stanica s bufetom a pokladnicou) stojacich na pozemku. Bobovú dráhu, ktorá má koryto z antikorovej ocele a vozíky na nej jazdia voľne, bez upevnenia, vybudovala košická firma Vyteza (Výstavba telovýchovných zariadení) za necelé tri mesiace. "Nový typ tzv. rúrovej bobovej dráhy sa dá postaviť aj lacnejšie," vraví Haberland. Dodáva, že v prípade záujmu o tento typ dráhy si môže podnikateľ odpočítať investície do zemných prác. Nosný systém, ktorý sa vyformuje teleskopickými nohami, zapichnutými do terénu, sa dá podľa prevádzkovateľa kavečanskej dráhy postaviť s minimálnymi nákladmi do úpravy terénu.
Spoločnosť SCR -- Veľká Rača vyšlo vybudovanie rúrovej bobovej dráhy v areáli SnowParadise, v blízkosti lanovky vo Veľkej Rači-Oščadnici, na 35 miliónov korún. Výkonný riaditeľ spoločnosti Vladimír Čukan potvrdil, že pri výbere dodávateľa najvhodnejšej technológie sa spoľahli na nemeckú spoločnosť Wiegand. Zvolili však novší typ dráhy ako majú na východe Slovenska -- vozíky sú pripevnené a jazdec môže svoju jazdu zrýchľovať či spomaľovať.
Približne 10 miliónov korún stála výstavba tejto adrenalínovej atrakcie na Slnečnej lúke v Tatranskej Lomnici, ktorej prevádzkovateľom je spoločnosť Tatranské športové atrakcie a dodávateľom Tatrapoma Kežmarok. Hoci bola dráha sprístupnená vlani, podľa Bombuškára si už vyžiadala rekonštrukciu po škodách spôsobených minuloročnou víchricou vo Vysokých Tatrách.
Rýchla návratnosť
Investície do výstavby dráhy nie sú príliš vysoké, navyše sa pomerne rýchlo vrátia. Údržba dráhy je niekoľko rokov po jej vybudovaní minimálna. "Minimálna je i spotreba elektrickej energie," hovorí Haberlad. Spresňuje, že za energiu použitú na prevádzku dráhy v Kavečanoch platí firma Tihama približne 25-tisíc až 30-tisíc korún ročne. Navyše prevádzka dráhy nekladie nároky na zamestnávanie veľkého počtu ľudí, aj keď musia byť odborne vyškolení, takže ani mzdové či odvodové položky pri dvoch až štyroch pracovníkoch nie sú príliš vysoké.
Bratislavská bobová dráha už podľa Brauna na seba zarobila, hoci momentálne skôr prerába v rámci nevyhnutnej údržby. Prevádzkovatelia o niečo drahšej dráhy v Kavečanoch očakávajú návrat vložených investícií v najbližšom čase. "Bobová dráha zarobí asi dva milióny korún ročne. Hoci bol prvý rok po otvorení bobovej dráhy v Kavečanoch záujem o jazdy o 10 až 15 percent vyšší ako počas ďalších rokov, vložené prostriedky by sa mohli vrátiť do dvoch rokov," hovorí Haberland.
Na vybudovanie dráhy použila firma Tihama vlastné prostriedky, ale aj úver, ktorý jej poskytla dodávateľská firma Wiegand za oveľa výhodnejších podmienok ako v tom čase poskytovali banky. "Úver sme už splatili, teraz sa nám pomaly vracajú peniaze, ktoré sme do projektu vložili my," dodáva Haberland.
Zástupcovia Strediska cestovného ruchu Veľká Rača-Oščadnica odhadujú, že sa investície do postavenia tejto celoročnej atrakcie vrátia do šiestich či siedmich rokov. Dráha s celoročnou prevádzkou v Tatranskej Lomnici by mala prevádzkovateľom vrátiť vložené investície už štyri roky po jej sprístupnení.
Napriek rýchlej návratnosti nepovažuje Braun prevádzkovanie samotnej bobovej dráhy z podnikateľského hľadiska za príliš zaujímavý biznis. "Nám trochu pomáha, že sa naša dráha nachádza takmer v meste a tiež to, že sa v areáli v zime lyžuje. Vlek, ktorý ťahá v lete boby, v zime vozí lyžiarov, má teda celoročné využitie," dodáva Braun.
Menší zisk, plnšia dráha?
Návratnosť investície do istej miery závisí aj od obdobia, počas ktorého sa táto atrakcia dá využívať. Niektoré bobové dráhy totiž fungujú prevažne v letnom období, prípadne od jari do jesene, podľa poveternostných podmienok, iné celoročne. "Keď neprší a nesneží, dá sa na našej dráhe jazdiť celý rok. Ale, samozrejme, počas celého roku sa na priaznivé počasie spoliehať nedá," hovorí Haberland. Dodáva, že keď bolo sucho, jazdci dráhu využívali ešte v novembri, ale momentálne by sa na nej dalo jazdiť iba v prípade, že by sa vyčistila od snehu. Prevádzkovatelia kavečanskej dráhy neupravovali vstupné od jej otvorenia, aj keď sa v uplynulých rokoch zvýšila DPH a stúpli aj ceny energií. "Máme radšej menší zisk, ale plnšiu dráhu," dodáva Haberland.
Bratislavská dráha funguje pri peknom počasí od jari do jesene, podľa Brauna tento rok dosahovala najvyššiu návštevnosť za posledné tri roky. Pripisuje to prevádzke lanovky, ktorá prilákala do tejto lokality viac ľudí, ale aj väčšiemu zviditeľneniu atrakcie, ktoré prispelo k nárastu záujmu zahraničných turistov. Tatranská dráha však kvôli kalamite časť ziskov za niekoľko mesiacov, keď nefungovala, stratila. "To spomalilo aj ďalší plánovaný rozvoj, aj keď počítame s dobrou zimnou sezónou," hovorí Bombuškár.
Presýtenosť zrejme nehrozí
Aj pri prevádzkovaní bobových dráh je podstatné, aby sa trh týmto druhom atrakcie nepresýtil. Zatiaľ to, zdá sa, nehrozí.
So zámerom postaviť do roku 2008 v blízkosti Lomu nad Rimavicou v okrese Brezno športovo-rekreačné centrum, ktorého súčasťou bude aj bobová dráha, sa netají spoločnosť Ski-Lom. V tejto lokalite sa nachádza aj niekoľko turistických atrakcií (Čiernohorská úzkokoľajka, lesnícky skanzen či Dobročanský prales).
Podľa Haberlanda by mohla mať veľmi dobré šance na úspech bobová dráha v Bojniciach, pretože k miestnej ZOO a zámku by pribudla ďalšia atrakcia a prispelo by to k ďalšiemu zvýšeniu počtu návštevníkov. "Na takomto mieste by dráha bola zaplatená za tri roky," myslí si Haberland. Podľa jeho informácií sa v minulosti uvažovalo i o výstavbe dráhy v areáli Skiparku v Ružomberku. Dráhy projektované do oblastí bez prevýšenia, ktoré musia mať vlastný pohonný motor, by v budúcnosti mohli zatraktívniť program veľtrhových podujatí vo výstavných areáloch.