Dizajn výrobky predáva. Pochopili to aj niektorí domáci producenti, ktorí často svoj biznis budovali na zelenej lúke a dnes predávajú pôvodný slovenský dizajn za hranice Slovenska. Ako sa však zhodujú dizajnéri, ešte stále je ich málo.
"Priemyselný dizajn je ťažký chlebík," tvrdí riaditeľka Slovenského centra dizajnu Katarína Hubová. A to vo všetkých ohľadoch -- od náročnosti samotnej práce až po hľadanie si uplatnenia.
"Dizajn je iba pre ľudí, ktorí sú schopní a potrebujú tvoriť. Oceňujem voľnosť, ktorú dáva," vymenúva motívy, pre ktoré aj napriek ťažkostiam mladí ľudia skúšajú uspieť v tomto druhu podnikania a tvorby, držiteľ niekoľkých slovenských a zahraničných cien za dizajn Milan Bíroš.
Z priemyslu do grafiky
Ročne na Slovensku končí vo všetkých odboroch do troch, štyroch desiatok dizajnérov -- s vysokoškolským diplomom končia na Vysokej škole výtvarných umení, Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity, Fakulte úžitkových umení Technickej univerzity v Košiciach a na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Pre nedostatok príležitostí však nie každý absolvent vydrží pri svojej profesii, prípadne sa začne orientovať na grafický dizajn. Tu je dopyt oveľa vyšší ako pri produktovom dizajne a existuje väčšia šanca sa dobre uplatniť.
Slovenské centrum dizajnu má vo svojej databáze do tristo priemyselných dizajnérov. Všetci sa ale neživia tým, čo vyštudovali. Neexistujú presné štatistiky, koľko absolventov sa uplatnilo v praxi a koľko z odboru odišlo a ani koľko firiem vyrába domáce produkty so slovenským dizajnom. Tieto informácie sú dôležité pre výskumy, ktoré v súčasnosti robí Európska únia. "Je to škoda a hľadáme cestu, ako to riešiť," hovorí riaditeľka Slovenského centra dizajnu, ktorého zriaďovateľom je ministerstvo kultúry.
Slovenskí dizajnéri najčastejšie nachádzajú uplatnenie v malých a stredných podnikoch vo výrobe nábytku a iných produktov pre domácnosť či zariadenie interiérov. Svojho dizajnéra si tak našla napríklad firma Hakl z Ivanky pri Dunaji, ktorá svoje prietokové ohrievače vody vyváža okrem Európy aj do Maroka, Líbye, Egypta a Dubaja. "Okrem ceny a kvality má rozhodujúci podiel na predajnosti aj dizajn," potvrdzuje majiteľ firmy Dušan Hakl.
Od dverí k dverám?
Pre dizajnéra veľa znamená jeho meno a skúsenosti. Najhoršie si logicky hľadajú uplatnenie čerství študenti. Majú istú šancu v rámci spolupráce firiem so školami, ale ani to nedáva vždy záruku úspechu. "V rokoch 2001 a 2002 sme sa pokúsili o spoluprácu s Vysokou školou výtvarných umení. Stroskotala na neznalosti výrobných technológií a postupov, ktoré podmieňujú vyrobiteľnosť produktu," spomína Roman Vachal z nitrianskej firmy SEC, ktorá sa zaoberá výrobou svietidiel a má vlastné dizajnerské a konštrukčné oddelenie.
"Firmy nemajú čas venovať sa mladým ľuďom a vychovať si ich. A v školách je skutočnej praxe málo," hovorí Hubová. Každý výrobca hľadá hotového alebo aspoň spolovice pripraveného človeka. Mnohí majú šťastie, keď sa dostanú k zákazke, mnohí si urobia vlastné firmy. Nie je výnimkou, že si dizajnér výrobok navrhne, a potom ho aj sám podľa potreby v menšom či vo väčšom množstve vyrába.
Ak zháňanie zákaziek závisí od mena, alfou omegou je dať o sebe vedieť nielen tak, že sa chodí odo dverí k dverám. Slovenskí dizajnéri však nemajú kde vystavovať. Pravidelnou akciou je výstava Fórum dizajnu v Nitre, ktorú organizuje Vysoká škola výtvarných umení a Slovenské centrum dizajnu, tá je však určená len pre interiérový, najmä nábytkársky dizajn. Existujú niektoré veľtrhy, ktoré dávajú priestor školám, ale stále to nepostačuje.
"Vo svete majú centrá dizajnu, ako je to naše, vlastné priestory. My ich, žiaľ, nemáme a výstavníckej činnosti sa môžeme venovať len veľmi okrajovo," potvrdzuje riaditeľka Slovenského centra dizajnu. Vznikajú ale rôzne iniciatívy napríklad u mladých. Vlani to bola napríklad akcia Čerstvý dizajn na trhu, keď mladí dizajnéri vystavovali a predávali svoju prácu na skutočnom trhovisku.
StoryEditor