Po roku 1989 čakala bývalé rezortné výskumné ústavy strastiplná cesta. Zhruba jedna tretina z nich toto obdobie neprežila.
"Veľké organizačné zoskupenia podnikov sa rozpadli a prestalo fungovať centrálne financovanie výskumu a vývoja. Individuálni výrobcovia sa reštrukturalizovali, transformovali sa, zmenili orientáciu, privatizovali sa. Záujem o výstupy výskumných inštitúcií klesol aj dôsledkom hospodárskych problémov výrobcov," spomína riaditeľ bratislavskej spoločnosti BIC Group Ján Strelecký, ktorý je zároveň členom skupiny starších poradcov pri Európskej komisii pre oblasť inovácií.
Veľké výskumné ústavy sa snažili prispôsobovať tomuto stavu, zmenšil sa počet ich zamestnancov, znížila sa aj výskumno-vývojová kapacita. "Dochádzalo k vzniku spin-off, teda firiem, ktoré sa na báze odchodu niekoľkých odborníkov vyčlenili z ústavu a založili si vlastnú firmu," pokračuje Strelecký. Know-how tak bolo čiastočne zachované, hoci v inej inštitúcii.
Výskumné pracoviská postupne stratili väčšinu svojich starých zákazníkov, avšak paralelne s tým sa už za iných podmienok snažia o ich znovuzískanie.
Zostalo tridsať organizácií
Podľa nedávnych štatistik na Slovensku pôsobí 272 organizácií a pracovísk výskumu a vývoja. Do podnikateľského sektora patrí 168 z nich. "Z toho by bolo možné predpokladať, že sú orientované na aplikovaný výskum. V odvetviach priemyslu sa však výskumu a vývoju venuje len okolo tridsať organizácií. Tie však z dôvodu, aby vôbec prežili, podstatnú časť svojej činnosti venujú výrobným, servisným, projekčným aktivitám a službám," hovorí generálny sekretár Zväzu priemyselných výskumných a vývojových organizácií Igor Chovan.
Pozitívnym výsledkom nekompromisnej privatizácie organizácií aplikovaného výskumu je podľa neho, že sa na "prahovej úrovni" udržal. Niektoré oblasti slovenského priemyslu však výskumnú základňu stratili úplne, napríklad spotrebná elektronika či biela technika.
"Aplikovaný výskum na Slovensku ešte žije, aj keď v mnohých prípadoch ide skôr o živorenie a stav tesne pred kolapsom," hovorí generálny riaditeľ spoločnosti VÚSAPL Nitra František Mátel. Za výhodu považuje najmä to, že v ňom ešte zostali pracovať skúsení výskumníci, ktorí "pamätajú časy, keď bolo čo, za čo a pre koho robiť". O ich schopnostiach nepochybuje, problémom je podľa neho menší realizačný priestor na trhu.
Pokles dopytu
Základňu aplikovaného výskumu síce zdecimoval vývoj po roku 1989, no jeho rozvoju veľmi nepraje ani súčasnosť. Podľa predstaviteľov odvetvia hlavnou príčinou tohto stavu je nedostatok finančných zdrojov vo výskume. A za tým je najmä malý počet zákaziek na "služby" výskumu zo strany slovenských podnikov. Priemysel nemá veľký záujem o nové technicky progresívne výrobky a technológie.
Chovan vidí jednu z príčin v tom, že v odvetviach hospodárstva stále ešte prebieha transformácia. Brzdou stálych inovácií produkcie je tiež to, že veľká časť slovenských exportérov pôsobí na trhoch s nižšou konkurenciou a presadzuje sa najmä cenou.
Zásadné zmeny v produkcii však môžu byť založené len na výsledkoch špičkového výskumu, ktorý je finančne veľmi náročný. Na to, okrem niekoľkých výrobných a telekomunikačných firiem, nie sú podľa odborníkov slovenské najmä malé a stredné firmy kapitálovo vybavené.
Navyše novoprichádzajúci veľkí investori majú svoje výskumné centrály v zahraničí. Prinášajú si technológiu zvonku a v prevažnej väčšine na Slovensku nehľadajú vstupy výskumno-vývojového charakteru.
Zastarané zariadenie
"Problémom slovenského výskumu a vývoja je aj zastaraná infraštruktúra a prístrojové vybavenie. Pritom moderné zariadenie je dôležitou podmienkou kvalitnej práce i zaujímavých riešení, ktoré by sa mohli zhmotniť do konkurenčných produktov," pripomína riaditeľ divízie Výskumný ústav gumárenský spoločnosti Matador Miroslav Klabník.
Dostatok financií je tiež nevyhnutnosťou na udržanie špičkových ľudí vo výskume.
Odborníci sa zhodujú, že významnú úlohu na zmene tohto stavu by mal podľa vzoru vyspelých európskych krajín zohrávať štát. Napríklad širším spolufinancovaním perspektívnych projektov.
"Rozhodne sa to oplatí. Vráti sa to v podobe kvalitných a hlavne konkurencieschopných produktov. Tie sú základným predpokladom priaznivého ekonomického fungovania celej spoločnosti," tvrdí Klabník.
Problém vidia predstavitelia aplikovaného výskumu aj v tom, že projekty podporované cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja sú viac "šité" na podmienky Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl. Pre rezortné výskumné pracoviská je zvládnuť povinnú zhruba polovičnú spoluúčasť na nákladoch veľmi náročné.
Transfer technológií
"V mnohých krajinách Európskej únie fungujú štátne fondy na podporu transferu technológií a poznatkov do malých firiem. Nimi sa eliminujú alebo znižujú problémy s krytím nákladov na výskum a vývoj. Takáto schéma u nás neexistuje a je to na škodu najmä malých a stredných podnikov," hovorí Strelecký.
Určitým riešením je "zhlukovanie firiem na báze klastrov", ktorých spoločnou platformou by bolo nielen získanie trhu, ale i riešenie technologických a technických problémov. "Je to náročná najmä organizačne, avšak časť nákladov by sa dala financovať zo zdrojov Európskej únie. Tento priestor by mohol pokryť aj štát tvorbou podporných schém. Združenia, siete, klastre by získali prostriedky na riešenie technologických problémov viacerých malých a stredných podnikov," uzatvára Strelecký.