Ako pristupujú slovenské podniky k ochrane svojho duševného vlastníctva?
-- Na lepšie objasnenie situácie sa vrátim na chvíľu do histórie. Pred rokom 1989 mal každý väčší podnik svoje oddelenie vynálezov a zlepšovacích návrhov. Dôraz sa kládol najmä na zlepšovateľstvo. I keď tieto oddelenia určite nepracovali na takej úrovni, ako by sme si dnes predstavovali, určité výsledky mali. Po revolúcii sa viac-menej zlikvidovali, prípadne ich ľudia prešli pod nejaké iné oddelenie. Ničím iným sa v prevažnej väčšine nenahradili. V tom vidíme veľký deficit a jednu z hlavných príčin toho, že sa duševnému vlastníctvu vo všeobecnosti nevenuje náležitá pozornosť.
Postup, ktorý spomínate, bol zrejme okrem iného jednoduchou možnosťou ako šetriť?
-- Zlepšovacie návrhy sa označili za socialistický prežitok. Pravdu povediac, na druhej strane zlepšovateľstvo bolo dosť sprofanované. Vžilo sa totiž, že na to, aby bol nejaký návrh prijatý, bolo treba ako spoluautora uviesť nejakého vedúceho z fabriky. Už len názov týchto oddelení preto vzbudzoval v povedomí ľudí odpor. Súčasná situácia v podnikoch nie je dobrá. Najmä na nesprávne chápanie tejto problematiky.
Ako to bolo treba, podľa vás, riešiť?
-- Minulý stav sa síce mal podrobiť kritike, no nie všetko, čo sa robilo, sa malo úplne zrušiť. Existujú, samozrejme, aj dobré príklady. Vo viacerých väčších podnikoch sa duševnému vlastníctvu a jeho ochrane neprestali venovať. No väčšinou sa išlo na Slovensku z jedného extrému do druhého.
Po roku 1989 vznikla nová skupina podnikateľov -- patentových zástupcov. Vytvorili sa aj väčšie patentové kancelárie. Neprispievajú k zlepšeniu situácie?
-- Určite áno. Všetko by mohlo byť v oveľa lepšom poriadku, pokiaľ by podniky mali, tak ako napríklad daňového poradcu, aj svojho patentovaného zástupcu. No zďaleka nie každý podnik si dal ochranu duševného vlastníctva na prioritné miesto. To je vari hlavná príčina súčasného stavu.
Čím to je, že firmy duševnému vlastníctvu nevenujú dostatočnú pozornosť?
-- Je to zrejme zakorenené hlboko v myslení našich ľudí. Pramení to ešte z obdobia socializmu, keď pojem duševného vlastníctva prakticky neexistoval. Duševné vlastníctvo patrilo celému ľudu. Nechápalo sa ako súkromný majetok. Pritom napríklad hodnota ochrannej známky môže byť niekoľkonásobne väčšia, ako hmotný majetok firmy. Naši ľudia ešte stále neprišli na to, čo nehmotný majetok pre nich znamená, nevedia, ako s ním majú zaobchádzať, ako sa s ním dá obchodovať. O svojich myšlienkach a nápadoch hovoria naivne kamarátom kde-kade po krčmách. Neuvedomujú si, že ich podnik môže takýmto postupom utrpieť veľké škody.
Spoločensko-ekonomické zmeny boli predsa už pred pätnástimi rokmi...
-- Zdá sa to zvláštne, ale je to tak. Asi aj preto, že túto problematiku podcenila celá spoločnosť. Robí sa jej malá propagácia, chýba osveta. Nepatrí ani medzi priority slovenskej vlády. Oveľa viac ako priemyselné práva sú v povedomí ľudí autorské práva, ktoré patria do pôsobnosti ministerstva kultúry. Aktívne tu pôsobí viacero ochranárskych organizácií, napríklad v hudobnom priemysle.
Váš úrad to nevie ovplyvniť?
-- Úrad priemyselného vlastníctva ako orgán štátnej správy zastrešuje síce celú oblasť priemyselného vlastníctva, no má len veľmi úzko stanovené kompetencie. Tak ako je tomu v podobných inštitúciách inde vo svete, zjednodušene povedané, primárne rozhodujeme o poskytovaní priemyselných práv a vedieme ústredný fond patentovej a známkovej dokumentácie. Našou úlohou nie je starať sa o vzdelávanie či osvetu. Nedostávame na to ani finančné prostriedky. Napriek tomu sa snažíme v tomto smere robiť viaceré aktivity. Na Slovensku totiž nie je s takýmto zameraním žiadna agentúra. Existuje síce Slovenský zväz zlepšovateľov, ten však na to nemá potrebné kapacity a prakticky len prežíva.
Inde vo svete sú?
-- Vo vyspelom zahraničí takéto organizácie fungujú. Starajú sa o rozvoj duševného vlastníctva a o právne povedomie medzi ľuďmi.
Aká je situácia v ďalších postkomunistických krajinách?
-- Myslím si, že situácia je obdobná ako u nás. Mám čerstvé informácie z decembra z kongresu duševného vlastníctva v Ľubľane. S predsedníčkami patentových úradov v Poľsku a Slovinsku sme sa zhodli, že vlády či podporné organizácie týchto krajín venujú duševnému vlastníctvu veľmi malú pozornosť.
No najlepšie si môžu pomôcť samotné podniky. Čo radíte firmám, ako by mali postupovať?
-- Mali by si uvedomiť, že zodpovednosť za ich vlastný majetok i budúci rozvoj leží predovšetkým na ich pleciach. Začínajúci podnikatelia by mali najprv prihlásiť predmety priemyselného vlastníctva, až potom vyjsť s nejakým zaujímavým produktom na svetlo sveta. Nemalo by sa zabúdať na to, že odborník vie veľa odpozorovať. Napríklad aj na výstavách či rôznych prezentáciách. Dobrý nápad, a platí to špeciálne pre najgeniálnejšie vynálezy, je v princípe veľmi jednoduché riešenie. Na druhej strane existujúce podniky, ak to ešte neurobili, by mali uskutočniť audit svojho nehmotného majetku, čiže aj za pomoci odborníkov zhodnotiť duševný majetok, spraviť si vo firme poriadok.
U predstaviteľov slovenských podnikov som sa stretol s názorom, že patentovať, respektíve duševne chrániť nejaké myšlienky, je drahá záležitosť...
-- Je to relatívne. Prihlasovacie poplatky sú v každom prípade nízke. To je stratégia všetkých patentových inštitúcií. Dokonca rozlišujeme, či prihlášku dáva fyzická alebo právnická osoba. Pre fyzické osoby máme polovičné zľavy. Drahšou záležitosťou je udržiavanie ochrany počas dlhšieho obdobia. Ceny sa však pri rôznych formách ochrany líšia. Najdrahšou je patentová ochrana. Majiteľovi určitého riešenia však poskytuje exkluzivitu a má teda aj veľký ekonomický rozmer. Lacnejšie, jednoduchšie a veľmi užitočné sú tiež úžitkové vzory a dizajny. Napríklad pri ochrannej známke môžete získať ochranu na desať rokov za 4,5 tisíca korún.
Za tú cenu pravdepodobne len na území Slovenska...
-- Áno. No ak firma produkt nevyváža, ochranná známka je pre ňu inde zbytočná. Ak ho chce exportovať, tak, samozrejme, je dobre svoj záber rozšíriť. Je dôležité si dopredu uvedomiť, kde môže mať podnik potenciálnych odberateľov. Mimochodom, vďaka medzinárodným dohovorom je ochrana vo viacerých krajinách naraz lacnejšia.
Čo to v praxi znamená?
-- Pre viaceré krajiny stačí jedna patentová prihláška. Čiže, netreba ísť osobitne v každej národnou cestou. Ešte by som chcela doplniť, prečo je dôležité chrániť si svoje poznatky aj na malom Slovensku. Nezabúdajme, že aj na našom trhu je často veľmi tvrdé konkurenčné prostredie. Zvlášť by som ešte chcela upozorniť na ďalší vážny nedostatok firiem. Firmám prakticky chýba zmluvná ochrana know-how smerom k svojim zamestnancom. A preto, keď im konkurent za vyššiu mzdu odláka nejakého kľúčového pracovníka, nemajú možnosť, ako prezradeniu know-how zabrániť. To tiež vyplýva z naivity našich podnikateľov.
Deje sa to často?
-- Podľa našich poznatkov je to na Slovensku bežný jav.
Spomínate, že medzinárodné dohovory prispievajú k zníženiu nákladov na ochranu. No i tak pokryť dôležité krajiny sveta určite nie je pre Slovákov lacný špás...
-- Ak chcú zastrešiť svoje riešenie patentovou ochranou pre celý vyspelý svet, tak musia počítať, že ich náklady pôjdu do miliónov.
Takže, treba si zrejme veľmi dobre premyslieť, aká ochrana je pre firmu vôbec ekonomicky rentabilná.
-- Samozrejme. Nedá sa to robiť len tak z "plezíru". Musí na to existovať dôvod. Aj tieto investície by sa firme mali vrátiť. No tak ako každý biznis, aj ten s nehmotným majetkom nesie so sebou väčšie či menšie riziko. Dobré je tiež poradiť sa s odborníkmi. No pokiaľ príde firma na niečo skutočne zaujímavé, nech mi nikto nehovorí, že podať prihlášku vynálezu za 1 600 korún je veľa. A získava v tomto smere exkluzivitu, blokuje všetkých konkurentov, ktoré jej už nemôžu liezť do kapusty.
Uvažujme o inom príklade z praxe. Podnikateľ prišiel na zaujímavé riešenie, vynález. Rozhodne sa ho patentovať. No vzhľadom na nedostatok peňazí si ho vie chrániť len v niektorých krajinách. A na to mu podľa viacerých názorov hrozí, že si jeho riešenie niekto zo zahraničia v patentovom či inom spise okuká a prihlási si to ako patent v ďalších, pre Slováka drahých krajinách. Dostane sa tak k riešeniu, novému výrobku a možno i väčším a zaujímavejším trhom. Jeden úspešný slovenský výskumník preto radí riešenie síce patentovať, no technológiu výroby opísať tak umne, aby sa i napriek zverejneniu nedala jednoducho odkopírovať.
-- Od svojho zverejnenia sa patent stáva verejne dostupným materiálom. Nemôžeme nikomu vyčítať, že myšlienky tam, kde nie sú chránené, využíva na svoje účely.
No počul som, že je lepšie chrániť svoje myšlienky len prostredníctvom obchodného tajomstva a nezverejniť ich.
-- Závisí to od podniku, aké riešenie si zvolí. Obidva spôsoby majú svoje plusy i mínusy. Ak sa rozhodne pre formu obchodného tajomstva, nestojí ho to žiadne poplatky patentovému úradu. No ak jeho produkt dokáže niekto odkopírovať, nemôžete sa proti tomu brániť. Druhým mínusom, ako som už spomínala, je, že si jeho myšlienku privlastní niektorý zo zamestnancov a odíde ku konkurencii. A právne ošetriť tieto veci tiež stojí peniaze.
No stretol som sa aj s takou výhradou, že priemyselná ochrana je na Slovensku prakticky nanič -- vzhľadom na veľký problém s vymožiteľnosťou práva. I keď firma po niekoľkých rokoch spor nakoniec vyhrá, hrozí jej, že vývoj na trhu ju dovtedy ekonomicky položí.
-- Áno, je to problém. V právnom štáte by také niečo nemalo byť. Podobná situácia je však aj v iných právnych oblastiach. Domáhanie sa ochrany práv súdnom cestou je nielen časovo, ale aj finančne náročné. V každom prípade firmám odporúčam uchovávať čo najdlhšie dokumentácie o tom, čo robia. Aj napriek tomu, že sa im to možno zdá ako zbytočná byrokracia. Nemôžu vedieť, kedy sa im to pri nejakom spore môže hodiť, že majú viac dôkazných materiálov.
Pomohli by zmeny v legislatíve?
-- Tá je v poriadku. Zavádzame právne predpisy Európskej únie. No upozornila by som na to, že Slovensko má vo všeobecnosti nedostatok odborníkov aj právnikov na oblasť priemyselného vlastníctva. Pracovníci nášho úradu preto pravidelne sudcov školia.
Čo by v tejto veci mal štát urobiť predovšetkým?
-- Mali by sme začať s osvetou už na úrovni škôl. Veľmi dobré programy pre školy majú napríklad v Anglicku. Dnes sa veľa hovorí o znalostnej ekonomike. Okrem iného so sebou prináša aj rozšírenie obchodovania s duševným vlastníctvom. To by si aj naša vláda mala uvedomiť a možno na podporu duševného vlastníctva na Slovensku vyčleniť aj nejaké prostriedky.