Možnosť urýchliť transformačný proces spočíva v prilákaní zahraničných investorov, ktorí prinesú so sebou nový kapitál a vedomosti. Priame zahraničné investície sú dôležitým faktorom pri šírení technických znalostí, informácií a riadiacich schopností. Vo svete, ktorý ženie vpred technický pokrok, môžu PZI podstatne zvýšiť efektívnosť a rast rozvíjajúceho sa hospodárstva. Tento pozitívny vplyv PZI je možné posilniť uplatnením zodpovedajúcej hospodárskej politiky. Práve táto politika hrá kľúčovú úlohu pri vytváraní rámcových podmienok, ktoré zvýšia príťažlivosť štátu.
Nemecká Vedecká vysoká škola pre riadenie spoločností (WHU) a spoločnosť EMC AG Engineering & Management Consulting vo svojej štúdii o kandidátskych krajinách prišli k záveru, že analýza makroekonomickej stability krajiny a mikroekonomických aspektov trhu tvorí iba základ rozhodnutia investorov. Za oveľa dôležitejšie považujú rozpoznávanie signálov o strategickom riadení hospodárskej súťaže, ich správnu interpretáciu a vypracovanie vhodnej stratégie.
Dôležitým indikátorom je už existujúca aktivita zahraničných investorov, ktorej analýza sa v mnohých prípadoch stáva podkladom aj na hodnotenie cieľového trhu inými spoločnosťami. Ako najlepší príklad slúži správanie nemeckých firiem, keďže Nemecko je najväčším investorom v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE). O ich preferenciách vypovedá prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 728 nemeckých spoločností s obratom nad 250 miliónov eur. Z hľadiska súčasných investícií sú na prvých piatich miestach Poľsko, ČR, Rusko, Maďarsko a Slovensko. Príklad Ruska však naznačuje, že investičné rozhodnutia nemeckých firiem neovplyvňuje len stupeň rozvoja danej ekonomiky, ale aj jej veľkosť. Z rovnakého prieskumu ďalej vyplýva, že v budúcnosti sa zameranie nemeckých spoločností presunie z ČR a Poľska na krajiny, ktoré doteraz považovali za rizikové - Maďarsko, SR, Rusko, Rumunsko, Chorvátsko.
Pri voľbe lokality hrá dôležitú úlohu konkurencieschopnosť celého národného hospodárstva. Štúdia pritom nemeria konkurencieschopnosť krajiny podľa jej podielu na svetovom trhu, ale podľa produktivity. Porovnanie prevádzkových a strategických plánov spoločností s mikroekonomickým potenciálom krajiny však naznačuje, že firmy majú v KSVE veľké problémy s uplatňovaním stratégie. Štúdia tento fakt vysvetľuje nedostatočným prepracovaním strategického smerovania podnikov.
S nadchádzajúcim členstvom v EÚ sa KSVE stanú príťažlivejšie na podnikanie. Stále sa zmenšujú politické a makroekonomické riziká. Noví členovia sa však vzájomne výrazne líšia z hľadiska kvality lokalít pre rôzne aktivity. Krajiny, kde konvergencia najviac pokročila, už v súčasnosti zaznamenávajú najväčší prílev PZI a budú profitovať aj z očakávanej druhej vlny. Vďaka zvýšeniu hmotného a ľudského kapitálu by sa mala produktivita a už dnes vysoký HDP na obyvateľa ešte viac zvýšiť.
Pre nemecké firmy sú ako cieľové trhy zaujímavé práve kandidátske krajiny, kde vyšší hospodársky rast by mal priniesť väčší dopyt po produktoch a službách. Prílev PZI sa pravdepodobne zameria na veľké mestá. V kandidátskych krajinách je toto hromadenie citeľné, keďže ekonomické rozdiely medzi centrálnymi a okrajovými regiónmi je veľmi veľké. Z investícií sa bude môcť tešiť najmä Horné Sliezsko a Varšava, stredné a južné Čechy, západné Maďarsko a Budapešť, Bratislava a Košice a Ľubľana.
Keďže vstupom do EÚ sa podstatne zmenšia doterajšie prekážky vstupu na trhy, nadnárodné koncerny budú posilňovať svoju pozíciu a súčasne bude rásť záujem stredných podnikov. Noví investori by sa však mali vyhnúť chybám, ktorých sa dopustili prví investori. Štúdia prichádza k záveru, že mnohé firmy nedostatočne využívajú potenciál lokalít, čo naznačuje deficit pri realizácii stratégií. Často totiž prehliadajú fakt, že najdôležitejšie sektory sú už rozdelené a nováčikov čaká strategicky vedená hospodárska súťaž.
Vzhľadom na to rastie význam správnej analýzy a interpretácie východiskovej situácie pri vstupe na trh. Takáto analýza by mala pozostávať z troch aspektov: trhové podmienky, potenciál trhu a význam strategickej hospodárskej súťaže. Štúdia ako príklad uvádza analýzu pivovarníckeho, bankového a telekomunikačného sektora.
| Súčasné investície nemeckých firiem | |
| Poľsko |
73 % |
| ČR |
62 % |
|
Rusko |
52 % |
| Maďarsko |
51 % |
| Slovensko |
36 % |
| Slovinsko |
23 % |
| Rumunsko |
22 % |
| Chorvátsko |
18 % |
| Bulharsko |
17 % |
| Pobaltie |
15 % |
| Ukrajina |
13 % |
|
Zdroj: WHU, EMC AG | |
| Budúce investičné plány nemeckých firiem | ||
|
Zvýšenie investícií |
Zníženie investícií | |
| Maďarsko |
57,0 % |
8,3 % |
|
Slovensko |
49,7 % |
9,6 % |
|
Rusko |
49,3 % |
2,5 % |
|
Rumunsko |
46,7 % |
2,5 % |
|
Chorvátsko |
43,7 % |
3,8 % |
|
ČR |
41,4 % |
6,9 % |
|
Poľsko |
34,3 % |
6,6 % |
|
Pobaltie |
26,8 % |
2,55 % |
|
Slovinsko |
25,7 % |
8,6 % |
|
Bulharsko |
16,9 % |
1,6 % |
|
Ukrajina |
16,2 % |
26,1 % |
|
Zdroj: WHU, EMC AG | ||