Od roku 1978, keď sa Čína rozhodla prejsť od neefektívneho centrálneho plánovania podľa vzoru bývalého Sovietskeho zväzu na pre ňu nové trhové hospodárstvo, zaznamenala veľké zmeny. Najväčší prelom v raste začala krajina dosahovať v roku 2002, keď prešla obrovským spektrom hospodárskych zmien, ktoré priamo súvisia s jej vstupom do Svetovej obchodnej organizácie 11. decembra v roku 2001. Medzi oblasti, ktoré zaznamenali najväčšie zmeny v prvom roku po vstupe krajiny do WTO, patria telekomunikačný, automobilový, bankový, poisťovnícky, poľnohospodársky, textilný, energetický, ropný a maloobchodný sektor, uviedla agentúra Reuters.
Od vstupu do WTO čínske hospodárstvo rastie neuveriteľným tempom a ani v tomto roku sa neočakáva, že v ňom poľaví. V úsilí obmedziť prudký rast niektorých odvetví ekonomiky prijímajú štátne orgány opatrenia na sťaženie investičnej činnosti v nich, napríklad v oceliarskom priemysle musia mať investori až 45 percent vlastných prostriedkov na projekty, v cementárstve a vo výrobe hliníka sa podiel vlastného kapitálu zvyšuje z 20 na 35 percent. Súčasne čínska vláda znižuje výšku aj počet bankových úverov. Ekonómovia krajinu varujú, že ak nedostane pod kontrolu tempo hospodárskeho vzostupu, disproporcie medzi odvetviami vyvolajú množstvo zložitých hospodárskych a sociálnych problémov. Hrubý domáci produkt Číny v minulom roku vzrástol o 9,1 percenta. Vláda si dala za cieľ znížiť tempo rastu na sedem percent. Výsledky 1. štvrťroka tohto roka však potvrdzujú, že vládne opatrenia nie sú dosť účinné, keďže prírastok HDP za prvé tri mesiace 2004 bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka 9,7 percenta. Čínska vláda sa zároveň obáva, že pri súčasnom hospodárskom raste bude krajina onedlho trpieť nedostatkom surovín a energie. Inflácia môže zároveň vyvolať také sociálne napätie, ktoré by mohlo prerásť do sociálnych nepokojov.
Zatiaľ bez štatútu trhovej ekonomiky
Európska únia sa aj napriek zmenám, ktoré krajina v posledných rokoch dosiahla, rozhodla nepriznať čínskej ekonomike trhový štatút. Predstavitelia bruselských orgánov po hĺbkovej analýze čínskej ekonomiky dospeli k záveru, že do jej vývoja rozsiahlym spôsobom zasahujú štátne orgány, v krajine je slabá vymožiteľnosť práva a slabý dohľad nad činnosťou spoločností. Nezávislosť bankového systému od štátu a ochrana súkromného majetku sú tiež slabé. Nespoľahlivé sú aj bilančné metódy čínskych firiem a prakticky neexistuje možnosť zistiť, ako v skutočnosti hospodária. V niektorých prípadoch podniky dokonca nemajú ani nijaké správy o svojom hospodárení, informoval denník Financial Times.
Správa Európskej komisie je silným úderom pre Peking. Predstavitelia čínskej vlády lobovali po celom svete. Priznanie trhového stavu čínskej ekonomike by malo pre Peking veľký význam. Bola by to účinná zbraň proti obvineniam viacerých krajín, že nedodržiava medzinárodné pravidlá hospodárskej súťaže. Súčasne by oveľa ťažšie mohli uvaľovať sankcie na import čínskych tovarov.
Priznanie tohto stavu by malo aj politický rozmer. Ak by Brusel a Washington priznali Číne tento stav, považovalo by sa to za ďalší signál, že Čína sa dostala na rovnakú úroveň s priemyselne vyspelými štátmi sveta.
Štatút trhovej ekonomiky priznali Číne doteraz len Nový Zéland, Singapur a Malajzia. Brusel je v zásade ochotný priznať Číne stav trhovej ekonomiky, ale krajina zatiaľ z piatich kritérií, ktoré sú pre EÚ rozhodujúce, splnila len jedno. Je ním nezasahovanie do operácií súkromne orientovaných výrobných organizácií. A v krajine sa skončil aj barterový obchod. Z kritérií EÚ je to však to najmenej dôležité.
Zmeny na kapitálovom trhu
Čína nedávno signalizovala ďalšiu liberalizáciu pravidiel investovania na kapitálovom trhu, v rámci ktorých uvažuje o zmiernení obmedzení pre miestne investičné fondy a schválení pravidiel pri obchodovaní a investičných aktivitách spoločností v zahraničí. Hoci tieto zmeny nenastanú okamžite, ich cieľom je zvýšiť dôveru a záujem zahraničných investorov o čínsky kapitálový trh.
Investičné fondy v Číne zaznamenávajú svoj najväčší rozmach len posledné dva roky, pričom v súčasnosti sa stali hlavnými motormi na miestnych burzách, čo jej jeden z dôvodov, prečo krajina uvažuje o zmenách pravidiel na kapitálovom trhu. Napriek tomu, že čínske spoločnosti, ako aj jednotlivci už investovali na zahraničných trhoch značné prostriedky ilegálne, po širšej liberalizácii na kapitálovom trhu to bude prvýkrát, čo im Čína umožní otvoriť si svoje doteraz zablokované kapitálové účty.
Od liberalizácie si podľa odborníkov najviac sľubujú práve poisťovacie spoločnosti, ktorých investičné príležitosti na domácom trhu boli doteraz značne obmedzené. Čína zároveň uvažuje aj o zrušení pravidla, ktoré prikazuje investičným fondom vkladať 20 percent do málo výnosných obligácií.
V pozornosti automobiliek
Automobilový trh Číny rastie tak rýchlo, že hrozí prevýšenie ponuky nad dopytom a zahraničné automobilky nedosiahnu plánované zisky, uviedla to vo svojej štúdii ratingová agentúra Standard & Poor's.
Podľa agentúry ambiciózne expanzívne plány amerických, japonských a európskych automobiliek povedú k poklesu ziskov. Analytici S&P sú znepokojení nevyrovnaným vývojom ponuky a dopytu na čínskom automobilovom trhu a varujú, že tento trh bude v dlhodobom horizonte kopírovať pokles na svetovom trhu.
Podľa expertov sa Čína do roku 2013 stane druhým najväčším automobilovým trhom na svete po USA s ročným predajom zhruba šesť miliónov áut. V minulom roku sa v Číne podľa odhadov predali takmer dva milióny áut.
Ak domáce aj zahraničné automobilky zrealizujú svoje plány, výrobná kapacita dosiahne do konca dekády zhruba osem miliónov vozidiel. Dnes v krajine pôsobí viacero svetoznámych značiek vrátane spoločností Hyundai, General Motors, Volkswagen a DaimlerChrysler.
Tabuľka č. 1
Základné údaje o Číne
Štátne zriadenie - ľudová republika
Hlavné mesto - Peking
Úradný jazyk - čínština
Mena - jüan
Počet obyvateľov - 1,3 miliardy (r. 2003)
Hlavné exportné artikle - priemyselné výrobky vrátane textilu, odevov, elektroniky a zbraní
Nerastné bohatstvo - čierne uhlie, ropa, zemný plyn, urán, železná ruda, rudy farebných kovov, drahé kovy, fosfáty a kamenná soľ
Poľnohospodárske produkty - ryža, pšenica, zemiaky, čirok, búrske oriešky, čaj, proso, bavlna, jačmeň, ryby, olejnaté semená
Podiel sektorov na HDP - poľnohospodárstvo: 14,5 %, priemysel a stavebníctvo: 51,7 %, služby: 33,8 % (r. 2002)
Podiel pracovne aktívneho obyvateľstva podľa sektorov - poľnohospodárstvo: 50 %, priemysel: 22 %, služby: 28 %
Rast HDP - 9,1 % (r. 2003)
Miera inflácie - 1,2 % (r. 2003)
Miera nezamestnanosti v mestách - 4,3 %
Rast priemyselnej produkcie: 16,2 % (r. 2003)
Export: 436,1 mld. USD (r. 2003)
Import: 397,4 mld. USD (r. 2003)
Prílev priamych zahraničných investícií - 53,5 mld. USD (r. 2003)
Zdroj: The World Fact Book, BBC, Reuters, Financial Times