V poslednom desaťročí na Slovensku strmo poklesla invenčná produktivita prakticky vo všetkých odvetviach. Dnes vychádza porovnanie situácie v tejto oblasti s priemyselne vyspelými štátmi Európy podobne, ako napríklad v mzdách zamestnancov, v zdravotníctve či v školstve. "Naše zaostávanie sa výrazne prehĺbilo. Nemáme dostatok patentov, dizajnov a ani úžitkových vzorov. Nedá sa vo všeobecnosti konštatovať, že slovenské firmy majú záujem o rozvoj tvorivosti a o duševné vlastníctvo," hovorí autor najväčšieho počtu vynálezov na Slovensku profesor Vendelín Macho z Fakulty priemyselných technológií v Púchove.
Pružnejšie malé firmy
Podľa patentového zástupcu Štefana Holakovského sú na Slovensku firmy, ktoré výsledky "predrevolučného" vývoja doslova vyhádzali do kontajnerov, zbavili sa vývojových pracovníkov a "predali sa" bohatým zahraničným firmám. Na druhej strane pozná viacero malých firiem, ktoré vznikli tým, že sa dali dokopy prepustení výskumní či vývojoví pracovníci. V takýchto "mikrofirmách" je počet nových vynálezov na počet zamestnancov rádovo vyšší ako vo veľkých firmách, respektíve výskumných či vývojových pracoviskách.
"Situácia na Slovensku je v tejto oblasti dosť zlá. Je len málo firiem, ktoré nestratili svoju "identitu" a stavajú na vlastnom vývoji, tvorivosti a nápadoch ľudí. Ak aj áno, presadiť sa v medzinárodnej konkurencii je veľmi ťažké," hovorí personálny riaditeľ spoločnosti Kappa Štúrovo Anton Vačko. Ako pokračuje, veľa slovenských firiem sa začlenilo do medzinárodných korporácií, ktoré diktujú i v oblasti vývoja. Mnoho ochranných značiek zaniklo, predalo sa, desiatky, možno stovky "mozgov" odišlo do ústredí alebo výskumno-vývojových centier v zahraničí. Viaceré odvetvové výskumné ústavy zanikli, vyspelý svet sa Slovensku medzitým vzdialil.
Príčin súčasného stavu je podľa odborníkov viacero. Podľa Macha už začiatkom deväťdesiatych rokov sa popretŕhali kooperačné zväzky medzi podnikmi, absentovalo koncepčné riadenia hospodárstva. Výrazný vplyv na chod vecí mala podľa neho -- slušne povedané -- "iracionálna" privatizácia, najmä v prípadoch, kedy sa akcionármi firiem stali ľudia, ktorí jej odborne nerozumeli a nemali záujem na skutočný rozvoji podnikania. Situáciu tiež výrazne ovplyvňuje pretrvávajúca nekoncepčnosť, nízka odbornosť riadenia, so silným podhubím korupcie, absencia práva, neschopnosť sebareflexie, zneužívanie moci, nízky záujem o techniku, vedecké skúmanie, hľadanie a realizáciu nových riešení. Ako dopĺňa, našťastie najmä prosperujúce firmy už začínajú prejavovať zvýšený dopyt o nadobudnutie duševného vlastníctva. Podobne stúpa záujem o tvorivú spoluprácu s vedecko-pedagogickými pracovníkmi katedier technického, chemického a prírodovedného zamerania.
Úraduje globalizácia
Riaditeľ spoločnosti Roil Trade Ivan Maďar, ktorý vlastní niekoľko zahraničných patentov na originálnu metódu recyklácie, vidí problém aj v tom, že v technickej histórii a súčasnosti Slovenska nie sú významnejší vynálezcovia, tvorivé osobnosti, ktoré by vytvorili zaujímavé riešenia poskytujúce a vytvárajúce bohatstvo. "Nemáme koho nasledovať. Neuvedomujeme si, že vývoj a predaj produktov technickej tvorivosti môže prinášať obrovské bohatstvo a je hlavnou hybnou silou rozvoja civilizácie," hovorí. Pritom, ako podotýka, značná časť vynálezov vo svete nebola vytvorená len veľkými podnikateľskými kolosmi, ale aj "kutilmi" a garážovými firmami, ktoré svoje myšlienky predali. Mnohí úspešní vynálezcovia nemali ani univerzitné vzdelanie, nieto ešte vedecké tituly a citácie prác v odborných periodikách.
Osobitnou kapitolou je podľa neho podpora rozvoja techniky zo strany štátu. Zdá sa mu nekoncepčná a chaotická. Veda a technika v Európskej únii sa podporuje z verejných zdrojov okrem iného cez 6. Rámcový program. V ňom sú veľmi jasne identifikované témy a kritériá na poskytovanie grantov. Témy sú v súlade s ekonomickými prioritami, ktoré súčasne obsahujú princípy trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia. "Nemôže sa stať, že podporu získa projekt vývoja nového dizajnu sekery na drevo. Pri podávaní žiadosti nikoho nezaujíma, či koordinátor alebo riešitelia úlohy sú docenti, prípadne profesori, akým vedeckým vzdelaním disponujú, koľko vyprodukovali vedeckých článkov a vystúpení na odborných konferenciách a kde boli citovaní. Podstatný je súlad s prioritami EÚ a kvalita projektu," hovorí Maďar.
Celosvetová dynamika zmien, ako pripomína Vačko, zasiahla i oblasť tvorivosti vo firmách. Zamestnávanie mimoriadne inovatívnych ľudí sa stalo luxusom, v kurze sú draví manažéri alebo experti, ktorí dokážu know-how výhodne kúpiť alebo skompilovať, dopĺňa Vačko. Dnes sa podľa neho asi nedá veľmi očakávať, že firma bude produkovať patenty, úžitkové vzory či ochranné známky na bežiacom páse. Globalizácia robí aj tu svoje. Vo väčšine slovenských firiem podľa neho nie je záujem o podporu tvorivosti vo význame vytvárania nových originálnych riešení. Podnik má svoj výrobný program, obyčajne daný požiadavkami zákazníka, štandardmi alebo zadaním z centrály a ten sa realizuje. "Tu by som chcel upozorniť, že častou brzdou tvorivosti sú tiež štandardizované systémy, hlavne ak sa správne nepochopili, napríklad aj ISO," poznamenáva Vačko.
"Vedenie spoločností jednoznačne musí podporovať tvorivosť. Aj keď firmy reálne nemajú zdroje na kvalitný výskum a vývoj, určite môžu aplikovať systémy trvalého zlepšovania, ktoré vyžadujú len málo finančných prostriedkov, ale o to viac skutočného úsilia a podpory," radí bývalý nezávislý konzultant a dnes generálny riaditeľ Slovglass Poltár Milan Sedlák. Ako pokračuje, vybudovanie kultúry trvalého zlepšovania nie je však jednoduché. Nedá sa zaviesť jedným rozhodnutím alebo smernicou. Vyžaduje úsilie a vytrvalosť všetkých riadiacich stupňov organizácií. Na druhej strane, návratnosť vložených prostriedkov je veľmi vysoká. Príkladov vo svete je veľmi veľa a nie je to len automobilový priemysel, v ktorom sa tie systémy začali presadzovať ako prvé. Tieto systémy sa na Slovensku podľa neho najviac presadzujú v odvetviach spotrebného priemyslu, kde vplyvom konkurencie dochádza k rýchlej obmene výrobného sortimentu.
Výskum je drahý
Podľa prorektora Žilinskej univerzity Milana Dada, legislatívne prostredie štátu treba nastaviť tak, aby sa oveľa viac rozvíjala veda, výskum a inovácie či kvalitné vzdelávanie pre potreby firiem, aby sa zlepšilo aj prepojenie univerzít s praxou. Priestor na vytvorenie nových myšlienok, novej pridanej hodnoty a konkurencieschopnosti vidí v integrácii poznania. Vo svete sa často vývoj a výskum robí mimo tých, pod ktorých hlavičkou sa predáva výsledok a to v spolupráci s vysokými školami a výskumnými ústavmi aplikovaného výskumu," dopĺňa Dado.
Ako pripomína Vačko, dnes sa na všetko hľadí cez peniaze, ktorých nikdy nie je dosť. Výskum a vývoj je beh na dlhé trate, málokto je však ochotný investovať dlhodobo. Ide o celosvetový problém. "Hlavné odvetvia, oblasti sú už obsadené, zostáva nám len "paberkovať". Na Slovensku sú príklady, kde sa presadiť podarilo. Ide skôr o výnimky. Na to treba "fanatikov", ktorí nehľadia na nič, idú len za svojou ideou, nezáleží im na peniazoch, sláve," uvažuje Vačko. Zo zahraničia je podľa neho možné transformovať veľa príkladov. Osobne sa mu páči ten, pomerne častý, keď nadnárodný koncern je ochotný sústrediť všetky veľké "mozgy" z rôznych svojich firiem do jedného výskumno-vývojového centra. Je ochotný presťahovať celú rodinu, poskytnúť dom, platiť deťom školy, jednoducho urobiť všetko, aby čo najlepšie využil potenciál mimoriadne tvorivého špecialistu. Po pár rokoch sa to vie mnohonásobne vrátiť.