Aké budú rodinné dávky po vstupe Slovenska do únie?

Slovensko sa už za niekoľko týždňov stane rovnocenným členom Európskej únie. V tejto súvislosti sú namieste otázky: ako sa zmení každodenný život Slovákov, aké možnosti či aké výzvy im ponúkne naše členstvo v EÚ. Najväčšou výzvou pre občanov kandidátskych krajín vrátane Slovenska bolo od začiatku otvorenie pracovného trhu. Okrem Írska však uvažujú zaviesť prechodné opatrenia všetky ostatné krajiny európskej 15, prípadne sa o ich zavedení vedú vážne politické diskusie. Podobne sa uvažuje, aj keď v menšej miere, o určitých obmedzeniach vo využívaní sociálneho systému novými potenciálnymi prisťahovalcami z pristupujúcich krajín. Takéto obmedzenie avizovala ako prvá Veľká Británia a nie je vylúčené, že ďalšie krajiny ju budú čoskoro nasledovať.
Aké budú rodinné dávky po vstupe Slovenska do EÚ? Aké podmienky musia spĺňať naši občania, aby im vznikol nárok na dávky v krajinách EÚ? Zmenia sa rodinné prídavky, aká bude ich výška? Ako štát podporuje v súčasnosti rodinu? Na tieto a ďalšie otázky budú hľadať odpovede Hospodárske noviny v nasledujúcich týždňoch.

Dávky sa nebudú zvyšovať
Napriek týmto skutočnostiam predpokladajú spoločné pravidlá EÚ koordinovaný postup v sociálnom zabezpečení, čo však neznamená, že pravidlá únie nahrádzajú jednotlivé národné sociálne systémy. Únia určuje smernicami rad podmienok a nástrojov, ktoré musia členské štáty únie plniť, na druhej strane však neurčuje a ani negarantuje minimálne štandardy. To znamená, že dávky a ani príspevky sa po vstupe nebudú upravovať alebo v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ sa nebudú zvyšovať. V oblasti sociálneho zabezpečenia bude Slovensko vykonávať nariadenie EHS 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva.
Nariadenie zabezpečuje:
§ Rovnosť zaobchádzania zaručuje, že osoby s bydliskom na území niektorého členského štátu majú tie isté práva a povinnosti ako štátni občania tohto štátu (napr. Slovák v Taliansku).
§ Zachovanie nároku na dávky - to znamená, že ak sa osoba presídli z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu, nárok na dávky nezaniká (Slovákovi v Taliansku vznikne nárok na dôchodok, aj keď sa presťahuje do Írska).
§ Uplatniteľnosť len jednej legislatívy znamená, že osoba nemusí platiť príspevky na poistenie v dvoch členských štátoch. Napríklad bydlisko má na území jedného členského štátu a zamestnaný je na území druhého členského štátu.
§ Spočítavanie poistných období pre nárok na dávku. Pre nárok na dávku je potrebná určitý čas poistenia (povedzme nárok na dôchodok 25 rokov zamestnania). Ak takáto osoba pracuje v troch členských štátoch a v každom štáte odpracovala 9 rokov; tieto nároky sa jej sčítajú a z každej krajiny bude mať nárok na pomernú výšku dávky. Dávku (v tomto prípade dôchodok) jej bude vyplácať príslušný kompetentný úrad v mieste bydliska.

Rodinné politiky nepodliehajú smerniciam
Zladenie rodinných politík v rámci členských štátov EÚ nepodliehalo a zatiaľ nepodlieha žiadnej intervencii Európskej komisie a ani to nie je cieľom EÚ. Dôvodov je niekoľko, okrem iných sú to rozdielne pohľady na funkciu a "intimitu" rodiny ako inštitútu, do ktorého by nemali zasahovať štátne intervencie, alebo sú to mnohé odlišnosti a špecifiká či už vo finančnej podpore rodinám v jednotlivých štátoch alebo v postavení rodinných politík v rámci cieľov verejného záujmu.
Jednotné v rôznosti
Rodinné dávky sú v krajinách EU rôzne, čo do možností získania rôznych príspevkov a podpôr, ale aj nastavenia kritérií na ich získanie či nárokov na konkrétne dávky. Pokiaľ budeme hovoriť o rodinných dávkach, máme na mysli pôrodné príspevky (alebo príspevok pri narodení dieťaťa), prídavky na deti, rodičovský príspevok, materské príspevky, príspevok na bývanie, príspevok na adopciu či príspevky pre osamelých rodičov. Ani v krajinách EÚ neexistuje jednoznačné pravidlo na to, čo patrí alebo už nepatrí medzi rodinné dávky. Rovnako sa tieto dávky poskytujú buď z poistných systémov (materské príspevky) alebo ide o štátnu sociálnu podporu (prídavky na deti), alebo o ich kombináciu.

Najštedrejšie je Luxembursko
Rovnako rôzne z tohto hľadiska sú aj výdavky členských krajín v HDP na rodinné dávky. V priemere tieto výdavky vzrástli v EÚ za posledných 10 rokov o 36 %. Starostlivosť o mladé rodiny v roku 2000 tvorila 5 % zo všetkých sociálnych výdavkov. Pokiaľ ide o štedrosť, najštedrejšou krajinou je Luxembursko, ktoré na podporu mladým rodinám vynakladá 13 % všetkých sociálnych výdavkov, Írsko 11 %, Rakúsko 8 %, menej napríklad Holandsko 3 % alebo Španielsko 1 % všetkých sociálnych výdavkov. (hárok č.2 v exel. Tabuľke)

Zásady, ktoré platia na poskytnutie rodinných dávok
Ak vaši rodinní príslušníci bývajú v krajine, podľa ktorej pracovných predpisov ste poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO, táto krajina bude kompetentná na výplatu rodinných dávok, pričom máte rovnaký nárok na rovnakú výšku dávok ako príslušníci tohto štátu.
Ak vaši rodinní príslušníci nebývajú v krajine, podľa ktorej predpisov ste poistený, platia pravidlá:
- Ak máte nárok na rodinné dávky podľa právnych predpisov niekoľkých krajín, vaša rodina dostane spravidla najvyššiu dávku, ktorá sa poskytuje podľa právnych predpisov jedného z týchto štátov. Inak povedané, s vašou rodinou sa zaobchádza, ako keby všetci členovia bývali a boli poistení v krajine s najpriaznivejšími právnymi predpismi.
- Nezamestnaní, ktorí dostávajú dávky podľa právnych predpisov členského štátu, majú nárok na rodinné dávky podľa predpisov tohto štátu aj pre svojich členov rodiny.

Špecifické postavenie rodinných dávok
Rodinné dávky majú svojím spôsobom aj zvláštne postavenie v systéme sociálneho zabezpečenia. Na rozdiel od dávok v invalidite alebo dávok v nezamestnanosti nie je pri nich prvoradá situácia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Dávka je poskytovaná tretej osobe a pri rozhodovaní, či má alebo nemá byť dávka poskytnutá, je rozhodujúca situácia rodinných príslušníkov. Cieľom rodinných dávok je prispieť rodine zo strany štátu finančnými prostriedkami na úhradu nákladov spojených s výživou a výchovou detí alebo ich pokryť. Väčšina národných systémov nevyžaduje na účely priznania rodinných dávok splnenie podmienky, ktorou je získanie určitého času poistenia. V našom právnom poriadku ide o dávky a príspevky štátnej sociálnej podpory. Tieto príspevky neriešia situáciu, či je žiadateľ alebo poberateľ zamestnaný alebo nezamestnaný - viažu sa na podporu rodín alebo oprávnených osôb, ktoré sa starajú o dieťa.

Aké sú slovenské rodinné dávky
V tejto súvislosti budeme hovoriť o systéme štátnej sociálnej podpory, do ktorej patria opakované alebo jednorazové príspevky (hárok 3 v exel. Tabulke). Do tejto kategórie patrí aj príspevok, ktorý vyvolá skôr "úsmev" na tvári, a to je príspevok na pohreb. Najrozšírenejšou a najuniverzálnejšou rodinnou dávku na Slovensku, ale aj v krajinách EÚ, sú prídavky na deti, ktoré v súčasnosti poberá približne 800-tisíc poberateľov na 1,4 milióna detí. Za prídavkami nasleduje rodičovský príspevok so 128-tisíc poberateľmi, a jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa. Treba ešte spomenúť, aj keď z hľadiska nízkeho počtu poberateľov, menej systémové príspevky, ako je zaopatrovací príspevok, príspevok na úhradu potrieb dieťaťa a podobne. Výška, nároky a kritériá na získanie týchto dávok sú v každej krajine rôzne a nie každá krajina disponuje rovnakými príspevkami.