Vyššia miera právnej istoty v obchodných vzťahoch a hospodárskom živote predpokladá dobre informovaných účastníkov trhu. A to je aj základná funkcia registrov. Poskytovať o podnikateľoch (prípadne ďalších subjektoch) všetky právne relevantné informácie. Aby obchodní partneri mali možnosť rozhodovať sa kompetentne, pretože predpokladom kompetentného rozhodovania sú informácie.
Legislatívny rámec na Slovensku nedáva v mnohých prípadoch podnikateľovi veľkú šancu zoznámiť sa so svojím potenciálnym obchodným partnerom alebo existujúcim protivníkom. Hoci zákony pomaly napredujú a pochvalné vyjadrenia prichádzajú aj zo zahraničia, ešte stále sa nedá hovoriť o veľkom úspechu. Dôležitými predpokladmi sú totiž v každom štáte dobre fungujúce registre. Tie si zasa vyžadujú kvalitné zákony. A slovenské sú v značnej miere nedostatočné. Prednedávnom bol vo veľkom rozsahu novelizovaný Obchodný zákonník. Novela zákona č. 500/2001 Z. z. vstúpila do platnosti 1. januára 2002. Upravuje aj podmienky zápisu spoločnosti do obchodného registra (OR).
Novela, ktorá oslávi v januári už svoje druhé narodeniny, mala odstrániť zo slovenského trhu podvodníkov a insolventných podnikateľov. Išlo jej teda hlavne o zvýšenú ochranu záujmov tretích osôb, tak fyzických ako aj právnických. Rovnako aj Občiansky súdny poriadok, ktorý je veľmi dôležitým predpisom pri zápise do obchodného registra, prešiel niekoľkými zmenami. Posledná novela však v žiadnom prípade nevyriešila zdĺhavý proces schvaľovania zápisu, ktorý predstavuje podľa kompetentných veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov. A práve to sa podľa nich výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe tak súčasný systém vedenia OR predstavuje brzdu slovenskej ekonomiky. A je zároveň aj faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných investorov.
Nevyhnutná rýchlosť a efektivita
Na obzore je však už jeho nová právna úprava. Momentálne sa nachádza v parlamente a všetko je v rukách poslancov. Zákon o obchodnom registri má zlepšiť činnosť OR do roku 2006. Opatrenia na jeho vyššiu kvalitu si vyžiadajú 16 miliónov korún. Podľa dôvodovej správy sa zabezpečí maximálna možná aktuálnosť a dostupnosť údajov.
"Registrovému zákonu (návrh zákona o registrácii údajov v obchodnom registri, ukladaní listín do zbierky listín a o zmene a doplnení niektorých zákonov) pôjde teda hlavne o zefektívnenie OR a urýchlenie zápisov doň. Mala by sa zjednotiť prax aj registrových súdov," skonštatoval hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Richard Fides. Schválením zákona chce vláda začať plniť svoj záväzok voči podnikateľom a ostatným fyzickým či právnickým osobám. A mala by tak odštartovať Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra, ktoré predstavila na jar tohto roku.
Potreba prijatia registrového zákona vychádza tiež z požiadaviek harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom EÚ. Ide tu hlavne o princíp publicity, ktorý sa realizuje prostredníctvom OR, čiže minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti.
Pokiaľ ide o zapisované údaje a listiny ukladané do zbierky listín je znenie nového zákona totožné so súčasnými ustanoveniami. V tomto veľký priestor na zmeny nemáme, pretože vychádzame zo smernice EÚ. Zásadne sa však mení procesná stránka. Bude upravený registračný proces. V rámci neho bude súd preskúmavať iba formálnu (čiže budú preverovať iba to, či sú k návrhu doložené všetky dokumenty) a nie materiálnu stránku návrhu na zápis (to znamená, že súd nebude musieť skúmať, či sú všetky priložené listiny v súlade s platným právom). Jednoducho povedané, čo je doma (na papieri), to sa počíta. Čiže podnikateľ nemôže namietať proti nesprávnosti či neaktuálnosti údajov. "Preto je predovšetkým v záujme zapísaných osôb, aby poskytovali najaktuálnejšie zmeny," mieni R. Fides. Takéto preskúmavanie podľa neho postačuje z hľadiska naplnenia základnej funkcie OR. A tou je funkcia publicity. To znamená, že povinnosťou zapísaných subjektov je uvádzať do registra správne údaje. Ich publikovaním sa totiž stávajú účinné voči tretím osobám. A ak budú zapísané údaje nesprávne, bude to hlavne problém zapísaného subjektu. "Ostatní budú voči nesprávnym informáciám chránení," tvrdí R. Fides.
Aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) považuje zrušenie materiálnej povinnosti pri zohľadnení predchádzajúcich bodov za nevyhnutné. "Presun zodpovednosti za správnosť údajov z registrových súdov na navrhovateľa zápisu si však vyžaduje jasné definovanie sankcií pre prípady úmyselného zadávania údajov, ktoré nekorešpondujú so skutočnosťou. Vrátane možnosti výmazu spoločnosti z OR. To by pomohlo znížiť riziko zneužívania nového, jednoduchšieho systému a urýchliť súdne konanie v prípade, že by zavádzajúca informácia spôsobila škody obchodným partnerom."
Zákon je významným krokom vpred
PAS tvrdí, že "ani významná novela Obchodného zákonníka v roku 2001 nevyriešila kapacitnú poddimenzovanosť registrových súdov. Niektoré z nich naďalej nedodržujú zákonné lehoty na zápis zmien. Aktuálny stav zápisov nezodpovedá skutočnému stavu. Pomalosť zápisu nových spoločností či zmien údajov naďalej komplikujú podnikanie na Slovensku. Kým napríklad v Kanade je možné zaregistrovať nový podnik do dvoch dní, na Slovensku to trvá niekoľko mesiacov. Je to zapríčinené jednak nestanovením lehoty na rozhodnutie registrového súdu o návrhu na zápis do OR, ako aj časovým odstupom medzi rozhodnutím súdu a samotným zápisom doň".
Doterajšie skúsenosti podnikateľov teda naznačujú, že registrácia do obchodného registra trvá zvyčajne mesiac. Podľa nového zákona by sa lehota mala skrátiť na päť dní. Pravdaže "s možnosťou predĺženia lehoty z prevádzkových dôvodov súdu," konštatuje R. Fides. Čo dodať na margo tejto poznámky? Ako poznáme slovenské súdy, nie je vylúčené, že si túto "výhovorku" vezmú za vlastnú. A hoci sa v minulosti niekoľko subjektov či organizácií pokúšalo prebrať vedenie OR, MS SR ho ponecháva v právomoci súdov.
PAS hodnotí návrh registrového zákona, ktorý pripravilo MS SR ako významný krok vpred. Zmeny, ktoré návrh prináša, povedú k jeho zefektívneniu a k naplneniu jeho hlavnej úlohy - byť verejne prístupným zoznamom na sprostredkovanie informácií o obchodných spoločnostiach v reálnom čase. Schválením tohto zákona by sa podľa PAS fungovanie OR mohlo priblížilo praxi ekonomík Kanady, Nového Zélandu, Dánska, Veľkej Británie či USA. Podľa prieskumov Svetového ekonomického fóra pracujú totiž najefektívnejšie.
Na urýchlení zápisu by sa mali podieľať aj jednotné formuláre. Tento model už dlhší čas funguje vo väčšine európskych krajín. Ich zavedenie by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu malo zároveň prispieť k čiastočnej automatizácii a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov. "Zavedenie štandardizovaných formulárov na ohlasovanie zmien v OR, presun agendy na vyšších súdnych úradníkov, a tiež zapisovanie zmien v lehote piatich dní, bude mať výrazný efekt v zjednodušení a skrátení tohto procesu," uznala význam zmien PAS.
Etapy zmien
V súvislosti s elektronizáciou sveta, a teda aj Slovenska, sa snaží MS SR spustiť obchodný register on-line na webe. Niekto môže namietať, že sa už tak stalo. A mal by pravdu. Súčasný internetový výpis však má iba informačnú hodnotu a nemôže slúžiť ako hodnoverný doklad v obchodnom a právnom styku. Aby bolo možné používať výpis z internetu ako právoplatný doklad, treba zabezpečiť predovšetkým technickú ochranu údajov pred ich zneužitím, prípadne neoprávnenou zmenou. Podľa R. Fidesa je "ochrana údajov v obchodnom registri vedenom v elektronickej podobe technická záležitosť, ktorá, samozrejme, musí byť a aj bude garantovaná". Veľmi dôležité je aj časté dopĺňanie nových údajov do e-obchodného registra. R. Fides predpokladá ich úpravu raz denne. Plne elektronický bude obchodný register až v roku 2006. V tom čase by už mali byť vytvorené podmienky, aby návrh na zápis mohol byť zasielaný on-line. Tu však bude zohrávať dôležitú úlohu aj elektronický podpis.
- Už sa realizuje
1. Etapa - legislatívno-organizačná
Bude zameraná na zefektívnenie činnosti obchodného registra formou zmeny platnej právnej úpravy.
Predpokladaný termín: rok 2003.
- Príde na rad
2. Etapa - technicko-organizačná
Bude zahŕňať všetky potrebné opatrenia na prepojenie informačných systémov jednotlivých registrových miest do jedinej on-line databázy obchodného registra s možnosťou uverejňovania údajov v garantovanej forme. Predpokladaný termín: priebežne, centrálna databáza obchodného registra bude sprístupnená na internete do prvého polroka 2005.
- Ešte si chvíľu na ňu počkáme
3. Etapa - zmeny systému
Elektronická komunikácia bude zameraná na vytvorenie zbierky listín v elektronickej forme a umožnenie elektronickej komunikácie s obchodným registrom.
Predpokladaný termín: prvý polrok 2006.
Registrácia na Slovensku je nepomerne drahšia ako v iných krajinách sveta. Vo Veľkej Británii je poplatok 20 libier, ak chce mať podnikateľ firmu zaregistrovanú v deň podania žiadosti je to o čosi drahšie, poplatok je vtedy 80 libier. V súčasnosti je u nás výška poplatku vo veciach obchodného registra uvedená v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a pohybuje sa v týchto dimenziách:
a) z návrhu na prvý zápis alebo výmaz
1. akciovej spoločnosti 20 000 Sk
2. iných právnických osôb 10 000 Sk
3. organizačnej zložky právnickej osoby 5 000 Sk
4. organizačnej zložky fyzickej osoby 1 000 Sk
b) z návrhu na prvý zápis alebo výmaz pre fyzické osoby 5 000 Sk
Ostatné poplatky sa pohybujú na úrovni od 200 Sk do 2000 Sk.
Za výpis z obchodného registra zaplatí občan za každú aj načatú stranu sto korún. Rovnako to je aj pri nahliadnutí do obchodného registra. Zmeny v údajoch zapísaných do obchodného registra sú voči tretím osobám účinné až publikovaním v Obchodnom vestníku.
Novelou prejde aj zákon o súdnych poplatkoch. Návrh novely už čítajú poslanci NR SR. Výška poplatku za návrh na prvý zápis alebo výmaz by pre všetkých mala ostať rovnaké. Takisto by sa nemali zmeniť ani poplatky za nahliadnutie a výpis z obchodného registra. Za zmenu právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva to bude 10-tisíc korún. Ostatné poplatky od 500 Sk do 3 000 Sk.
Podľa návrhu registrového zákona
môže súd fyzickej alebo právnickej osobe zapísanej do obchodného registra uložiť pokutu do výšky 100 000 Sk, ak si táto osoba nesplní povinnosť podať návrh na registráciu zmeny alebo zániku zapisovaných údajov v zákonom ustanovenej lehote, predložiť registrovému súdu listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez registrácie zmeny zapisovaných údajov, v zákonom ustanovenej lehote.
Problémy vyplývajúce zo súčasnej právnej úpravy podľa Ministerstva spravodlivosti SR:
- Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.
- Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.
- Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch - nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).
- Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
- Nezosúladenosť nariadenia vlády č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do Zbierky listín podľa § 28a Obchodného zákonníka nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.
- Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).
- Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27a Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí - t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, kedy registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.
Rozsiahla novela Obchodného zákonníka zvýšila ochranu veriteľov aj tým, že vytvorila zbierku listín. Ukladajú sa do nej listiny vymedzené v zákone. Ide o dokumenty týkajúce sa registrovaného subjektu (napr. spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva obchodných spoločností), ako aj listiny preukazujúce stav hospodárenia s majetkom (najmä účtovné dokumenty) a iné dokumenty podľa § 28a Obchodného zákonníka. Ochrana tretích osôb tu spočíva v mechanizme riadnej informovanosti o dianí u podnikateľa. Pri vyhotovení nového dokumentu alebo dodatku k zmluve musí fyzická alebo právnická osoba odovzdať listiny v dvoch kópiách na registrový súd do tridsiatich dní od vzniku dokumentu. Iný režim platí pri ukladaní listín obsahujúcich zmeny údajov. Za nesplnenie povinností môže súd uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk. Pri výpise zo zbierky listín je poplatok za každú stranu desať korún. Ak by si však niekto myslel, že to nie je taký vysoký poplatok, veľmi sa mýli, pretože väčšina týchto dokumentov je dosť rozsiahla, takže sa môže stať, že platba bude od 100 Sk vyššie.
StoryEditor
Registre zvyšujú kvalitu podnikateľského prostredia
Vyššia miera právnej istoty v obchodných vzťahoch a hospodárskom živote predpokladá dobre informovaných účastníkov trhu. A to je aj základná funkcia registrov. Poskytovať o podnikateľoch (prípadne ďalších subjektoch) všetky právne relevantné informácie. Aby obchodní partneri mali možnosť rozhodovať sa kompetentne, pretože predpokladom kompetentného rozhodovania sú informácie.