Názov Seveso podniky znie odstrašujúco. Aké sú to firmy?
-- Smernica Európskej komisie o prevencii závažných priemyselných havárií hovorí o vybraných nebezpečných látkach. Ak sú takéto látky v podnikoch, tak tieto firmy predstavujú riziko vzniku závažnej priemyselnej havárie. V Európe je zaužívaný názov Seveso pre tie subjekty, ktoré spĺňajú náležitosti európskej smernice v oblasti rizikovosti. Aj smernica sa volá Seveso podľa talianskeho mesta, kde bola závažná priemyselná havária.
Koľko je na Slovensku Seveso podnikov?
-- V súčasnosti ich je takmer 70. Ide o prevádzkovateľov, ktorí manipulujú s nebezpečnými látkami, skladujú ich alebo vyrábajú. Ide napríklad o výbušné, toxické a horľavé látky.
Bola na Slovensku v posledných rokoch závažná priemyselná havária?
-- Nie, nebola.
Kedy sa stala posledná?
-- Doteraz posledná závažná priemyselná havária bola vo VSŽ Košice v roku 1996. Vtedy tam unikol vysokopecný plyn. Vyžiadal si jedenásť obetí.
A čo napríklad únik chemikálií do potokov a riek? Takých prípadov bolo u nás niekoľko.
-- To neboli situácie s kritériami závažnej priemyselnej havárie. V takom prípade ide o havarijné zhoršenie vôd. Takéto prípady riešia vodohospodárske orgány.
Aké znaky má priemyselná havária s prívlastkom závažná?
-- Kritériom je ohrozenie územia, počet zranených a mŕtvych. Zákon presne definuje, čo je závažná priemyselná havária. Môže ísť aj o škody spôsobené haváriou od určitej finančnej výšky.
Podniky sa kategorizujú podľa toho, s akým množstvom nebezpečných látok narábajú.
-- V roku 2002 začal u nás platiť zákon o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý vychádza z európskej smernice Seveso II. Firmy sa po jeho prijatí kategorizovali. V prílohe zákona sú vymenované vybrané nebezpečné látky a je uvedené ich prahové množstvo. Keď ho podnik dosiahne, tak sa zaradí do kategórie A. Pri vyššom množstve týchto látok je v kategórii B. Počet takto kategorizovaných podnikov sa u nás mení.
Čo sa urobilo od roku 2002, keď začal u nás platiť zákon o prevencii závažných priemyselných havárií?
-- Od účinnosti zákona podniky zinventarizovali svoje chemické látky. Ustanovili odborne spôsobilú osobu, ktorá zabezpečuje manažment uplatňovania tohto zákona v danom podniku. Firmy museli zaviesť bezpečnostný riadiaci systém. Je to dokument, ktorý hovorí o tom, ako chcú tento zákon uplatňovať. Teraz sú v štádiu prípravy bezpečnostných správ.
Musia ich pripraviť do konca júna 2005. Čo budú obsahovať?
-- Bezpečnostná správa obsahuje okrem riadiacich systémov aj opis všetkých možných rizík, ich hĺbkovú analýzu, odhad rizika... Podniky musia dokladovať aj prípadné predchádzajúce havárie a uviesť, aké z nich vyplynuli poučenia a aké prijali opatrenia.
V rámci havarijných plánov majú mať presne opísané scenáre vzniku možných havárií. Napríklad čo a koľko čoho môže horieť, čo z akej technológie môže uniknúť. Havarijné plány treba pravidelne precvičovať.
Prečo sa pripravuje novela tohto zákona?
-- Súvisí s prijatou novelou európskej smernice Seveso II z roku 2003. Zmeny sa robia na základe poučení z posledných priemyselných havárií. Zákon sa začne vzťahovať aj na banské úkony, ktoré sa robia s využitím chemických alebo tepelných procesov. Novela tiež rozdelí dusíkaté hnojivá na viac kategórií. Rozlišujú sa na základe obsahu voľného dusíka. Čím ho je viac, tým je hnojivo nebezpečnejšie. V takom prípade je už traskavinou.
A čo zábavná pyrotechnika?
-- Boli prípady, keď sa vznietila fabrika na tieto výrobky. Preto sa novela zákona bude vzťahovať aj na firmy vyrábajúce túto pyrotechniku. Podľa novely zákona sa však v podnikoch majú znížiť aj niektoré prahové hodnoty vybraných nebezpečných látok. Výrazne poklesnú tam, kde sa narába s derivátmi ropy. To znamená, že pribudne firiem, ktoré budú spadať pod tento zákon.