"Nevidím nič zlé na tom, ak sa podnikatelia, ich záujmové združenia, ale aj iné nátlakové skupiny, a vôbec občania, snažia ovplyvňovať podobu zákonov, dôležitých rozhodnutí zákonodarcov alebo exekutívy. V každom prípade však treba, ako sa hovorí, priznať farbu a nátlakové akcie vyvíjať verejne a transparentne, a, samozrejme, nepoužívať pri lobingu nelegálne prostriedky," vysvetľuje riaditeľ odboru boja proti korupcii Úradu vlády SR Ján Hrubala. Slovensko si podľa neho v oblasti úpravy lobingu nemá veľmi čo vyčítať. "Máme dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Legislatívne pravidlá vlády umožňujú pripomienkovanie zákonov aj zo strany verejnosti," ozrejmuje v skratke.
Stále ešte otvorenú otázku prípravy osobitného zákona o lobingu by podľa neho mala v krátkom čase doriešiť odborná skupina pracujúca na rezorte spravodlivosti. Osobne podľa vlastných slov nepociťuje potrebu prijatia takéhoto zákona. "Je možné, že osobitný zákon o lobingu by v slovenských, ale aj európskych, pomeroch vyznel naozaj umelo. V každom prípade musíme však zavedenie povinnosti absolútneho stransparentnenia legálnych nátlakových akcií a zákazu prijímania akýchkoľvek výhod ovplyvňovanými osobami doviesť do konca," dopĺňa Hrubala.
"Prijatie komplexného zákona o lobingu je zatiaľ na Slovensku asi nereálne, a možno aj nepotrebné," uviedol pre HN Branislav Pavlovič z Transparency International Slovensko. Pomôcť eliminovať škodlivé korupčné a klientelistické praktiky môžu podľa neho napríklad etické kódexy podnikateľov, ako aj profesionálne asociácie garantujúce odbornosť a etickosť konania. Dôležitá je na druhej strane aj transparentná a efektívna štátna sprava.
StoryEditor