"Možnosti franchisingu a podobných systémov predaja sú výzvou pre Slovensko. Buď vytvoríme vlastné obchodné siete, alebo necháme zahraničie, aby obsadilo náš trh," hovorí Jana Motrot, konateľka bratislavskej spoločnosti Alizé. Základnou podmienkou úspechu nie je podľa nej vždy dostatočný kapitál, ale dobrý nápad, technológia, úspešne fungujúca malá firma či prevádzka. Motrot vedie franchisingovú predajňu detského oblečenia. Zároveň sa v Bratislave podieľa na príprave otvorenia obchodného domu. S franchisingom sa oboznámila počas desaťročného pobytu vo Francúzsku, kde pracovala pre jednu z najväčších hotelových sietí, využívajúcu tento princíp.
Potenciál pre rozvoj podnikania
Franchising je, zjednodušene povedané, systém odbytu založený na úzkej spolupráci medzi jeho poskytovateľom a prijímateľmi. Poskytovateľ udeľuje právo a uvaľuje povinnosť viesť podnikanie pod jeho menom a podľa ním stanovených princípov. Obidve strany pritom zostávajú právne a finančne oddelenými a nezávislými podnikmi. Poskytovateľovi umožňuje rýchlejšie posilnenie značky na trhu, pri istejšom, a pritom pružnejšom odbyte. Prijímateľ sa môže oprieť o skúsenosti, ktoré sú už overené. "Franchising podporuje rozvoj podnikania. Slovenskí podnikatelia by mali o takýchto aktivitách viac uvažovať," hovorí doc. Antónia Štensová z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá je zároveň tajomníčkou Slovenskej franchisingovej asociácie. Týmto spôsobom by sa podľa nej dali vytvoriť napríklad slovenské reťazce vinoték, špecializovaných predajní syrov či pekárskych výrobkov, ale aj siete reštaurácií (aj v spojení s pivovarom), rôznych relaxačných štúdií alebo vzdelávacích centier. Mohol by sa takto zabezpečiť aj rast predaja kníh, kvetov, odevov a mnohých ďalších služieb. Potenciál franchisingu dokumentuje na príklade Francúzska. V roku 1971 bolo v tejto krajine 34 takýchto reťazcov, v roku 1993 už 400, o desať rokov neskôr 719 reťazcov s obratom 33 miliárd eur.
Podľa vyjadrenia viacerých odborníkov sa franchising na Slovensku len začína rozvíjať. "Viac sa však čaká na to, čo príde zo zahraničia," dopĺňa Štensová. Štatistika o počte slovenských subjektov v tejto oblasti nie je k dispozícii. Asociácia, ktorá na trhu pôsobí už desať rokov a združuje 11 členov, nemá na prieskum kapacity. "Franchising generuje zamestnanosť i v lokálnych podmienkach. Preto by si zaslúžil viac pozornosti bankových aj iných inštitúcií," dodala Štensová.
Všetko je v zmluve
Legislatívne podmienky franchisingu sú na Slovensku na porovnateľnej úrovni ako v Česku i v Európskej únii. Ani tam nie je franchisingová zmluva upravená ako samostatný zmluvný typ v Obchodnom, prípadne Občianskom zákonníku. Uviedla pre HN advokátka Martina Řezníčková. Franchisingová zmluva je tak zmluvou sui generis, teda nepomenovanou zmluvou. Chýbajúcu právnu úpravu podľa nej však nahrádza najmä Európsky etický kódex. Jeho dodržiavanie nie je možné právne vynucovať. Zmluva sa tak stáva v podstate jediným dokumentom upravujúcim vzájomné vzťahy medzi poskytovateľom a prijímateľom franchisingu. Podľa Řezníčkovej by preto mala byť úplne dokonalým, a pritom vyváženým dokumentom.
Vo francúzskych prameňoch sa podľa Štensovej často diskutuje o "demokratizácii" franchisingu. Motorom je snaha o naozajstné partnerstvo, v rámci ktorého majú aj jednotliví členovia reťazca viac možností ovplyvňovať vlastné fungovanie. Francúzi tento stav nazývajú pojmom partenariat (partnerstvo). "Len posúdením konkrétnej zmluvy sa dá zistiť, o aký typ obchodnej stratégie ide, či sa viac podobá klasickému franchisingu alebo ide o voľnejší systém," vysvetľuje Štensová. Výber formy vzájomnej spolupráce v rámci siete sa podľa Motrotovej odvíja od typu podnikateľského zámeru, očakávaní a požiadaviek obidvoch strán. Obchodný dom, ktorý pripravuje, bude zastupovať zahraničné luxusné značky len na základe partnerských zmlúv. Podľa viacerých názorov práve tento menej rigorózny typ franchisingu je na Slovensku pravdepodobne viac rozšírený.
Franchising môže byť podľa riaditeľa agentúry Terno pre prieskum trhu Ľubomíra Drahovského jednou z foriem prežitia nezávislého maloobchodu. Bariérami jeho rozvoja na Slovensku je malý trh, ťažkosti pri formulovaní zmlúv a nedostatočná serióznosť na strane prijímateľov. Rozšírené sú podľa neho skôr voľnejšie formy franchisingu, nazývané aj partnerstvo. Takýmto spôsobom sa snaží napríklad veľkoobchod v slovenských rukách zabezpečiť si maloobchodnú koncovku. Štensová odhaduje, že na trhu aj s členmi asociácie pôsobí spolu zhruba 20 až 30 subjektov. Podľa Drahovského je ich maximálne dvadsať.