Švajčiarsko -- krajina čokolády, hodiniek a alpskej prírody

Švajčiarsko je spolková federatívna republika, výkonná moc je v rukách sedemčlennej federálnej vlády. Krajina je rozčlenená na kantóny, ktoré majú vlastnú vládu, parlament a v mnohých oblastiach aj vlastnú legislatívu. Švajčiarsko je známe polopriamou a priamou demokraciou, kde sa referendum koná pri všetkých zmenách ústavy a ústavných zákonov. Neutralitu vyhlásila krajina po vypuknutí 1. svetovej vojny.

Investície a dane
Klíma pre zahraničné investície je liberálna, až na nehnuteľnosti, kde pre cudzincov platia určité obmedzenia. Napríklad kúpa nehnuteľnosti na rekreačné alebo súkromné účely je predmetom schvaľovacieho konania. Na založenie spoločnosti je nevyhnutné povolenie na pobyt, ktoré obsahuje aj pracovné povolenie, a vystavuje ho cudzinecká polícia. Po 10 rokoch pobytu na jednom mieste môže cudzinec získať občianstvo.
Švajčiarsky daňový systém má tri úrovne - federálnu, kantonálnu a obecnú. Kompetencia federácie na vyberanie dane z pridanej hodnoty a priamych daní sa skončí v roku 2006, po ktorom sa uvažuje o novom finančnom usporiadaní.
Daňové zaťaženie podnikov vo Švajčiarsku je v rámci krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj druhé najnižšie. Podľa údajov Ministerstva hospodárstva SR k 1. januáru 2001 predstavovalo priemerné daňové zaťaženie podnikov 24,7 percenta. Daň z príjmu je osem až 15 percent v závislosti od kantónu, sociálne a dôchodkové poistenie je 6,55 percenta hrubej mzdy, paušálne základné nemocenské poistenie v priemere predstavuje 240 CHF a poistenie proti nezamestnanosti 2,5 percenta hrubej mzdy.
Základnou daňou pre právnické osoby je daň zo zisku, ktorá pri kapitálových spoločnostiach predstavuje 8,5 percenta čistého zisku, pri ostatných spoločnostiach je sadzba nižšia. Príjmy fyzických osôb sú zdaňované progresívne s maximálnou sadzbou 11,5 percenta. Základná sadzba DPH je 7,6 percenta, znížená sadzba 2,4 percenta sa týka predmetov dennej potreby.

Hospodárska situácia
Hoci trend rastu HDP vo Švajčiarsku bol v posledných rokoch slabý, príjem na obyvateľa aj naďalej patrí medzi najvyššie v rámci OECD. Švajčiarska ekonomika sa v prvej polovici minulého roka nachádzala v recesii. Švajčiarska národná banka (SNB) vo svojej najnovšej štvrťročnej správe uvádza, že v druhej polovici minulého roka nastalo mierne oživenie hospodárstva a vo 4. štvrťroku sa HDP zvýšil o 1,8 percenta.
OECD určuje tri hlavné výzvy pre švajčiarsku hospodársku politiku. V krátkodobom horizonte je prvoradou úlohou krajiny podporiť hospodársky rozmach a minimalizovať deflačné riziká. Oživenie ekonomiky by nemala zabrzdiť reštriktívna fiškálna politika a centrálna banka by mala zachovať mierne menové podmienky, hoci nemá priestor na znižovanie úrokových sadzieb.
V strednodobom horizonte je hlavnou výzvou zvýšenie tempa hospodárskeho rastu prostredníctvom rastu produktivity. Krajina by mala veľké úsilie vynaložiť na riešenie vážnych nedostatkov vo fungovaní tovarových trhov, čo sa odzrkadľuje vo vysokých cenách v porovnaní s ostatnými krajinami. Navyše bude veľmi dôležité presné uplatňovanie novej legislatívy pre hospodársku súťaž.
Z dlhodobého hľadiska za najdôležitejšiu úlohu považuje OECD zabezpečiť zdravie finančného sektora. Ak sa nezvýši hospodársky rast, nastane ťažká dilema medzi znižovaním výdavkov, najmä na sociálnu oblasť, a tlakom na zvýšenie daní, čo môže ešte viac ochromiť potenciál rastu. Vzhľadom na to organizácia odporúča ďalšie reformy dôchodkového systému, aby sa zabezpečila jeho finančná životnosť aj po roku 2015.
Ekonomické oživenie bude podľa SNB pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Banka očakáva výrazný rast vývozu a investícií, ako aj ďalšie zotavovanie súkromnej spotreby. Podľa správy by hospodársky rast mal v tomto roku dosiahnuť 1,5 až 2,4 percenta.
Situácia spoločností sa v posledných mesiacoch zlepšila a s ňou aj nálada v súkromnom sektore. Mnohé firmy očakávajú, že mierne zotavenie nastane až v druhej polovici tohto roka. Investičná aktivita podnikov je tlmená, no dôvera sa postupne zotavuje. Svedčí o tom fakt, že zmĺkli správy o rušení pracovných miest, hoci na druhej strane spoločnosti ešte stále nechcú výrazne zvyšovať počet zamestnancov.

Prioritou sú železnice
Železnica má vo Švajčiarsku prednosť pred cestnou dopravou, čo krajina pred desiatimi rokmi ukotvila aj v ústave. Kým susedné Rakúsko stavilo na komplexný systém ekobodov a platené cesty, Švajčiarsko dáva prednosť kombinácii nákladnej dopravy na železnici a cestách.
No práve tento postup predstavuje pre krajinu veľkú dopravnopolitickú dilemu. Vzhľadom na to, že je ostrovom medzi členskými štátmi EÚ, Švajčiarsko v roku 1999 podpísalo s úniou dvojstrannú dohodu. Hlavným bodom zmluvy je ustanovenie, že prepravca sa môže rozhodnúť, či svoj tovar premiestni železnicou alebo po ceste. Podľa denníka Financial Times Deutschland referendum v roku 1994 však zmenilo text ústavy tak, že vznikli diskriminačné formulácie, ktoré znevýhodňovali zahraničných prepravcov. Dohoda s EÚ mala túto problematickú situáciu vyriešiť, no vytvorila rozpor, s ktorým odvtedy zápasia švajčiarski politici.
Švajčiarsko preto v roku 2001 popri diaľničnom mýte zaviedlo aj poplatok pre nákladnú dopravu v závislosti od vzdialenosti a počtu osí, ktorý má aspoň do určitej miery umožniť riadenie objemu tranzitnej dopravy. Viceminister dopravy, životného prostredia, energetiky a spojov Hans Werder vysvetľuje, že sa takto pokúsili zabezpečiť ústavný cieľ ochrany Álp a odstrániť diskrimináciu zahraničných prepravcov.
Ďalším pilierom kompromisu je reforma železníc a rozšírenie železničnej siete, hoci mnohí zahraniční prepravcovia sa pre vysoké ceny kombinovanej dopravy rozhodujú pre cesty. Napríklad trasa Bazilej - Chiasso stojí po ceste zhruba 100 eur a pre prázdne alebo ľahké kamióny iba 40 eur, kým kombinovaná preprava až 500 eur.
Podľa celého radu prognóz by sa objem nákladnej dopravy na švajčiarskych cestách mal do roka 2020 zvýšiť až o 95 percent, kým v celej EÚ do roku 2015 minimálne o 42 percent. Švajčiarsko však podľa Werdera nemá veľa možností. V prvom rade ide o ekologický aspekt a postoj verejnosti, najmä obyvateľov oblastí pri tranzitných ťahoch. Ako tretí dôvod uvádza Werder nedostatok priestoru, pretože "v úzkych alpských údoliach nemožno stavať cesty podľa ľubovôle".