Česká koruna láme jeden rekord za druhým. Za dva dni sa jej podarilo posilniť o 25 halierov a blíži sa k prelomeniu psychologickej hranice 30 korún za jedno euro. Na tejto hodnote sa naposledy nachádzala pred dva a pol rokom. Pod posilnenie koruny sa ale nepodpísali žiadne makroekonomické údaje, alebo priame zahraničné investície. Jediným impulzom na korekciu by mohlo byť zajtrajšie zasadnutie centrálnej banky, ktorá bude rozhodovať o nastavení úrokových sadzieb. Trh však zmenu úrokov neočakáva, skôr bude s napätím očakávať komentár k výmennému kurzu. Česká národná banka už skôr dala najavo, že na súčasné posilňovanie koruny nevidí žiaden fundamentálny dôvod.
Zhodnocovanie domácich mien nie je ojedinelý jav v stredoeurópskom regióne, ale prekvapivé na tom je to, že tento týždeň postupne zasadajú centrálne banky jednotlivých krajín. Prvou bola včera Maďarská centrálna banka, ktorá podľa očakávania znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu z 9,50 na 9 percent. Bola to už ôsma redukcia sadzieb v Maďarsku za posledný rok. Maďarská centrálna banka zdôvodnila svoje rozhodnutie dobrými vyhliadkami na ďalšie klesanie inflácie. Vláda požaduje rýchlejší pokles úrokov, centrálna banka sa však obáva prudkého poklesu forintu.
Na Slovensku sa priestor na pokles úrokových sadzieb podstatne znížil. V minulom roku totiž Národná banka Slovenska znížila základnú sadzbu o dva percentuálne body na 4 percentá. Inflácia je zatiaľ pod kontrolou a inflačné tlaky by sa ani nemali prejavovať vo zvýšenej miere. Dôležité pre ďalšie nastavenie menovej politiky na Slovensku budú zverejnené údaje o inflácii za január. Podľa odhadov analytikov by sa už mohla priblížiť ku koncoročnému cieľu centrálnej banky.
Navyše zhodnotenie slovenskej koruny pôsobí dezinflačne vďaka nižšej hodnote dovážaných tovarov. Dokonca môže nastať situácia, že inflačný cieľ NBS na koniec roka v rozmedzí 3 až 4 percentá môže byť prestrelený a centrálna banka s cieľom podporiť domáci dopyt zníži úroky ešte v tomto roku. Nebol by to však už veľmi šťastný krok, keďže pokles úrokov pôsobí na infláciu až s oneskorením roka a viac a prejavil by sa až v nasledujúcom roku. Práve inflačný cieľ na ďalšie roky (2,5 %) možno považovať za príliš optimistický. Centrálna banka preto na svojom piatkovom zasadaní pravdepodobne neuvoľní menovú politiku. Navyše si na trhu vybudovala rešpekt, keď verbálne intervencie proti posilňovaniu meny podporila aj priamym zásahom na trhu.
Zmena by mohla nastať v marci, keďže v polovici tohto mesiaca Štatistický úrad SR zverejní rast ekonomiky za minulý rok. Údaj o raste HDP a produktivity bude navyše dôležitý aj pre výmenný kurz koruny. Zhodnocovanie domácej meny by totiž malo mať ekonomické opodstatnenie a nemalo by byť vyvolané len špekulatívnymi očakávaniami krátkodobých investorov.