Parlamentné voľby v posledných dňoch cítiť aj na devízovom trhu. Nervozita investorov sa premietla do kurzu koruny, ktorá sa už od začiatku tohto týždňa oproti euru znehodnocuje. S blížiacim sa termínom volieb sú jej straty čoraz väčšie. Kurz oboch mien sa už v utorok vyšplhal nad 38-korunovú hranicu. Na konci štvrtkového obchodovania sa pohyboval na úrovni 38 korún 9 halierov za euro.
Dôležité bude zloženie vlády
Pre finančné trhy však bude viac ako výsledok hlasovania dôležitejšia zostava novej vlády. Tá napovie investorom o ďalšom smerovaní krajiny. Analytici sa zhodujú na tom, že úspech súčasnej opozície a miesto vo vláde korunu oslabí. Najviac skeptickí sú v prípade spojenia strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) s Ľudovou stranou-Hnutím za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a so Slovenskou národnou stranou (SNS). "Takýto výsledok alebo aj signály o jej reálnom vytvorení by zrejme znamenali oslabenie koruny a následný tlak na rast úrokových sadzieb," domnieva sa analytik Unibanky Viliam Pätoprstý. Naopak, víťazstvo stredopravých strán, ktoré by zvyšovalo šancu na pokračovanie ekonomického trendu z uplynulých rokov, korunu podporí. "V prípade, že nová vláda bude chcieť pokračovať v súčasnom pláne prijatia eura, nezhorší podnikateľské prostredie a bude znižovať deficit verejných financií, euro by malo v priebehu roka zlacnieť až na úroveň 36 korún," domnieva sa Juraj Kotian, analytik Slovenskej sporiteľne.
Ďalší vývoj však nezávisí iba od toho, či budeme mať zmiešanú alebo čisto opozičnú vládu. Dôležité bude za akých okolností sa zostaví a akú vyjednávaciu silu budú mať jednotlivé strany. "Pre devízové trhy bude najdôležitejší ekonomický program vlády a či strany v nej zastúpené sú vnímané ako dôveryhodné. Upustenie od reforiem by zhoršilo konkurencieschopnosť Slovenska a vyhliadky na udržanie dlhodobého rastu. Rozsah oslabenia meny sa v tomto prípade dá len ťažko odhadnúť, keďže by došlo k
jednostrannému výpredaju korún," upozorňuje.
Výsledok môže oddialiť prijatie eura
Zloženie novej vlády môže zamiešať kartami aj v otázke cesty Slovenska za eurom. "Finančné trhy budú v prvom rade reagovať na to, či sa vláda jasne prihlási k termínu prijatia eura v roku 2009 alebo túto otázku zahrá do autu," tvrdí Kotian. Analytik ING Bank Ján Tóth vidí najväčšie riziko vo vzniku koalície medzi Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS. To by podľa neho znamenalo odloženie vstupu do eurozóny. O odložení prijatia spoločnej európskej meny totiž pred voľbami hovoril líder ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, predseda národniarov Ján Slota a o tejto možnosti uvažuje aj Smer-SD.
Slovensko má pritom zatiaľ spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky najvýhodnejšiu pozíciu v pripravenosti na vstup do eurozóny. O túto výhodu by krajinu mohla pripraviť vláda, ktorá by mohla povoliť uzdu rozpočtovej politike. Poľavenie v disciplíne by síce výkon ekonomiky nemalo výrazne obmedziť, ohroziť by však mohlo práve prijatie eura. "Ak bude fiškálna politika expanzívna, dá sa predpokladať, že centrálna banka bude na takýto vývoj reagovať prudkým zvýšením úrokových sadzieb. V takomto prípade by verejné investície začali vytláčať súkromné, najmä v sektore malých, stredných podnikov a živnostníkov financovaných v slovenských korunách. Zdraželi by aj hypotéky," hovorí Kotian. Pokiaľ budú kroky vlády smerovať k znižovaniu schodku verejných financií, s prijatím eura by nemal byť problém. "Ak bude štát, naopak, zvyšovať výdavky za cenu zvyšovania zadlženosti krajiny či rastu daní, bude to mať za následok aj vyššiu infláciu," dodáva. Podľa Pätoprstého sú najväčším rizikom zmeny v daňovom systéme. Najmä zavedenie citeľne nižšej dane z pridanej hodnoty, ktoré by mohlo spôsobiť výpadok nenahraditeľný z iných zdrojov a ohroziť tak plnenie kritéria deficitu verejných financií.
Čo vplývalo na kurz koruny za posledné dve volebné obdobia (vývoj od vzniku eura)