Podľa mienky odborníkov ceny povoleniek za vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia v najbližších mesiacoch klesnú. Tento vývoj by mohol potom mať vplyv aj na vysoké ceny elektrickej energie, pretože jej výrobcovia do zákazníckych účtov, pochopiteľne, zaratúvajú aj tento faktor. "Fundamentálne údaje pre trh s CO2 sa v relatívne blízkom čase zásadne zmenia," tvrdí napríklad aj Paul Vickers, výkonný riaditeľ spoločnosti Natsource, ktorá poskytuje služby na finančnom trhu. Očakáva sa totiž, že na trh sa dostanú dodatočné povolenia na produkciu skleníkových plynov a ich ponuka tak prevýši dopyt.
Čoraz viac európskych podnikov dostáva od príslušných národných úradov tzv. kredity CO2 za ekologické projekty, ktoré v konečnom dôsledku vedú k väčšej čistote ovzdušia. Najvýznamnejšie projekty sa realizujú v Ázii, hlavne v Číne. Podniky však môžu ušetrenú kapacitu ponúkať na voľnom trhu, a tým vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom.
S emisiami kysličníka uhličitého sa v Európe obchoduje medzi partnermi priamo, ale aj na burzách. Z nich významnejšiu rolu zohrávajú predovšetkým tri: ECX (European Climate Exchange) v Amsterdame, EEX (European Energy Exchange) v Lipsku, ako aj Nordpool v Oslo, zameraná na Škandináviu. Európska únia zaviedla obchod s emisiami 1. januára 2005, keď sa o prielom postaral tzv. Kjótsky protokol. Každý podnik, ktorý vylučuje škodlivé plyny, musí mať v tomto systéme príslušné povolenie. Ak emisie zníži, ušetrený objem môže predať. To vedie k zlepšovaniu ovzdušia na celej planéte, pretože počet takýchto certifikátov je obmedzený.
V nedávnej minulosti sa ceny povoleniek za emisie značne menili. Hoci štandardná cena sa obvykle pohybovala pod hranicou sedem eur za tonu CO2, ceny niekedy mierili i do závratných výšok s rekordnou hranicou okolo 28 eur za tonu emisií. Podľa názoru Vickersa, ale i ďalších expertov, výrobcovia elektrickej energie budú musieť už čoskoro zmeniť argumentáciu, ktorou odôvodňovali závratný rast ceny elektrického prúdu.
Zároveň sa však objavuje aj varovanie pred príliš veľkým optimizmom v súvislosti so znižovaním cien elektriny. Nie je vraj totiž ešte celkom isté, že rozbehnuté ekologické projekty naozaj splnia očakávania investorov. Napriek tomu je zrejmé, že myšlienka zaviesť pravidlá trhového hospodárstva aj do ochrany životného prostredia sa ujala, napriek niektorým kritickým hlasom na začiatku, predovšetkým zo sektora energetiky. V Európskej únii je medzitým tento systém zavedený zákonom. Hlavní aktéri -- banky, burzy a a podniky -- už pravidlá nielen akceptovali, ale ich rozvoj dokonca priamo podporujú. (hn/gaf)
StoryEditor