Šéf Bundesbanky: Deficity zvýšia úroky

Expanzívne deficitné hospodárenie v 12-člennej eurozóne bude mať následky na výšku úrokových sadzieb euroregiónu, varoval šéf nemeckej centrálnej banky Bundesbank Axel Weber. "Ak deficity verejných financií a miera zadlženosti budú naďalej rásť, z dlhodobého hľadiska už nebude možné garantovať cenovú stabilitu pri nízkej úrovni úrokových sadzieb," uviedol v interview pre nemecké noviny Die Welt.
V dlhodobom výhľade je podľa Webera pravdepodobné, že rastúce objemy emisií cenných papierov, potrebných na financovanie verejného dlhu, povedú k rastu úrokov pre stúpajúce riziko spojené s vyššou ponukou na trhu. To sa prenesie na zvýšenie refinančných nákladov spoločností, pretože vyššie úroky zdražia prístup k cudziemu kapitálu. A to vedie "k možnosti vyššej inflácie, na to všetko bude musieť centrálna banka reagovať", konštatoval Weber. Na margo medziročného zdraženia ropy o vyše 30 % a jeho druhotných vplyvoch na infláciu Weber povedal: "Boli sme presvedčení, že priamy vplyv rastúcich cien ropy, zmeny priamych daní a regulovaných cien môžu zvýšiť aj očakávania inflácie. Ak druhotné inflačné tlaky, napríklad neprimeraný rast platov, ohrozia náš cieľ (cenovej) stability, musíme konať, aby sme tomu zabránili." Doplnil však, že momentálne táto otázka nie je hlavnou témou na pôde centrálnej banky.
Šéf Bundesbanky zopakoval stanovisko Európskej centrálnej banky, keď prudké pohyby na devízových trhoch označil za nevítané. Euro oproti doláru dosiahlo tohtoročné maximum na úrovni 1,347 USD/EUR, za posledných 11 dní sa mu v predsviatočnej atmosfére nepodarilo zatvoriť nad hranicou 1,34 USD/EUR. Aj tak sa však oproti americkej bankovke od začiatku roka zhodnotilo o vyše 6 %. Weber ako člen Bankovej rady Európskej centrálnej banky odmietol špekulovať o priamych intervenciách ECB na devízovom trhu, ktorými by spoločnej mene eurozóny zabránili v posilňovaní. "Skúsenosti za posledných 30 rokov ukázali, že centrálne banky by sa mali sústrediť na cenovú stabilitu a nie na konkrétnu výšku výmenného kurzu," povedal. Zaistenie nízkej inflácie pri nízkej úrovni úrokov je podľa neho hlavným cieľom centrálnej banky, čím strážca menovej politiky prispieva k celkovej dynamike ekonomiky. "Politici by od centrálnej banky nemali chcieť viac. Závisí od vlády, aká flexibilná je ekonomika," dokončil Weber. Na mysli mal zrejme výmenu názorov s ministrom financií Hansom Eichelom, ktorý na začiatku týždňa vyčítal Bundesbanke, že napriek kvóte na predaj 120 ton zlata chce do septembra 2005 umiestniť na trh iba 8 ton zo svojich rezerv. Úplné vyčerpanie kvóty by podľa Eichela prinieslo do deficitnej peňaženky štátneho rozpočtu asi miliardu eur. Odpoveď Bundesbanky opakovane znela: znížte výdavky. Bundesbanka má s 3 400 tonami druhé najväčšie rezervy zlata na svete, na prvom mieste je centrálna banka USA.