Vytesnenie nezasiahne obchodovanie fondov

V Českej republike platí od júla zákon umožňujúci vytesnenie malých akcionárov. Podľa databázy Magnus Českej kapitálovej informačnej agentúry (Čekia) využije túto možnosť asi 160 firiem.
Na Slovensku by mal podobný zákon platiť od mája budúceho roku. Vo viacerých fondoch investujúcich do akcií v strednej Európe sa nachádzajú aj tituly firiem, ktoré pristúpili (v ČR) alebo pristúpia k vyčisteniu portfólia od akcionárov s menším ako päťpercentným podielom. Na obchodovanie fondov to podľa predstaviteľov správcovských spoločností nebude mať vplyv.
Väčšina dotyčných spoločností však nie je obchodovaná na burze, nenachádzajú sa teda ani v portfóliách fondov. Majoritný vlastník má po nadobudnutí 90 percent v podniku právo na odkúpenie (vo väčšine krajín vrátane SR to je 95 %) ostatných akcií za cenu stanovenú znalcom určeným danou spoločnosťou. Platí to aj o tituloch obchodovaných na burze, ktoré po uskutočnení transakcie zmiznú z parketu burzy. V ČR je takýchto firiem len niekoľko a tvoria iba nepatrné percento celkovej kapitalizácie burzy. "Sú to podniky s malou dôležitosťou a nebudú mať vplyv na chod burzy," uviedol pre HN Jiří Kovařík, hovorca tlačového oddelenia Burzy cenných papierov v Prahe.
V portfóliách niektorých fondov investujúcich do akcií sú aj tituly takýchto podnikov. Ani fondy však podľa predstaviteľov správcovských spoločností nebudú zasiahnuté vytesnením. V ING Visegrad Fund patrí medzi takéto podniky Česká pojišťovna a Stavby silnic a železnic, ktoré tvoria asi 3 percentá aktív fondu. "Navyše, stanovená výkupná cena je vyššia, ako bola aktuálna cena na trhu v čase jej vyhlásenia, čo zvýšilo cenu na burze. V hospodárení fondu sa to nakoniec prejavilo pozitívne," skonštatoval Jaroslav Krabec, portfólio manažér fondu.
Vytesnenie sa bude rovnako týkať aj akcií na slovenskej burze. Najväčšími emitentmi s minoritnými akcionármi sú Slovnaft, VÚB, OTP Banka, Nafta, ČSOB a UniBanka. O tom, či budú stiahnuté z obchodovania, rozhodnú akcionári. Odchodom všetkých spoločností s majoritným vlastníkom by sa kapitalizácia burzy znížila o viac ako polovicu. "Strata každej spoločnosti je pre burzu zlou správou, aj keď je objem obchodov s akciami na slovenskom kapitálovom trhu minimálny. Väčšinu obchodov totiž tvoria dlhopisy," uviedla Mária Hurajová, riaditeľka Burzy cenných papierov v Bratislave. Či tak spoločnosti naozaj učinia, je podľa nej predčasné hovoriť. Rozhodnú o tom väčšinoví majitelia po nadobudnutí platnosti zákona.