Národnú banku Slovenska stále znepokojuje rast spotrebiteľských cien. Banková rada NBS síce k zvýšeniu kľúčových úrokových sadzieb včera nesiahla, z hľadiska vývoja inflácie však nevylúčila, že v nasledujúcom období urobí kroky na sprísnenie menovej politiky. "Rastúca dynamika inflácie a prekročenie inflačného cieľa v roku 2006 sa môže negatívne prejaviť v inflačných očakávaniach a prorastovo ovplyvniť vývoj inflácie aj v budúcom roku," uviedol guvernér centrálnej banky Ivan Šramko. Podľa neho sa pri aktuálnej dynamike inflácie niektoré z faktorov zatiaľ v raste cenovej hladiny neprejavili. "Napríklad efekt zvýšenia spotrebnej dane z cigariet a tabakových výrobkov zvýši dynamiku inflácie až v ďalších mesiacoch. Celkovo je možné očakávať, že segment potravín bude v ďalších mesiacoch ovplyvňovať vývoj inflácie a spolu so sekundárnymi efektmi regulovaných cien predstavuje riziko ďalšieho cenového vývoja," dodal. Za možné riziko do budúcnosti označil aj rýchly rast ekonomiky a zahraničný obchod na rok 2005.
Inflácia môže byť prekážkou v ceste do EMÚ
Inflácia naďalej ostáva najväčšou prekážkou NBS na ceste za eurom. Tempo rastu spotrebiteľských cien sa vo februári podľa metodiky Európskej únie zrýchlilo na 4,3 percenta z januárových 4,1 percenta. Je to viac ako očakáva centrálna banka, ktorá počíta s koncoročnou infláciou na úrovni 2,8 percenta. NBS potrebuje znížiť infláciu, aby Slovensko splnilo podmienky pre vstup do Európskej menovej únie v roku 2009. Stanovila si preto cieľ dostať harmonizovanú infláciu ku koncu roku 2007 pod dve percentá. "Predpokladáme, že inflácia by mohla dosiahnuť okolo 2,2 percenta na konci roku 2007. Táto hodnota by síce znamenala prekročenie ambiciózneho cieľa NBS, ale mohla by stačiť na splnenie maastrichtského kritéria. Naopak, znižovať infláciu výrazne pod dve percentá by mohlo so sebou prinášať určité náklady pre ekonomiku," uvádza Lucia Štekláčová z ING Bank.
Analytici očakávajú zmenu sadzieb do leta
To, že centrálna banka úrokové sadzby v marci nezmení, trh očakával. Ich zvýšenie však analytici predpokladajú ešte v prvom polroku. Ich názory na to, akú veľkú hrozbu rast spotrebiteľských cien predstavuje, sú rôzne. "Prehnané inflačné očakávania, vyplývajúce z nepochopenia dôvodov skrytých za súčasnou infláciou, ako aj globálny vývoj cien energií, môžu byť najvyššou hrozbou pre budúci vývoj inflácie," tvrdí hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian.
Rizikom ostávajú ceny energií
Práve drahé energie, ktoré sú mimo pôsobenia menovej politiky NBS, naďalej ostávajú najväčším rizikom pre rast spotrebiteľských cien. "Vzhľadom na to, že tieto faktory ovplyvňujú cenovú hladinu aj v ostatných krajinách EÚ, adekvátne by sa mala posúvať aj úroveň maastrichtského kritéria. Podľa odhadov MMF by v roku 2007 mohlo byť na úrovni okolo troch percent. Z tohto pohľadu sa javí súčasné nastavenie inflačných cieľov NBS ako príliš prísne," uvádza analytik UniBanky Ľubomír Koršňák. Rastúce ceny energií nie sú problémom iba Slovenska. "Slovensko je, zdá sa, energeticky náročnejšie ako priemer krajín EÚ. Preto majú energie v spotrebnom koši vyššiu váhu (19 % na Slovensku v porovnaní s 9 % v EÚ). Z toho vyplýva aj väčšia citlivosť slovenskej inflácie na výkyvy v cenách energií," dodáva Kotian.
StoryEditor