Japonsko unikne deflácii o deväť mesiacov

Japonská ekonomika sa pravdepodobne dostane z deflácie v horizonte 9 až 12 mesiacov a unikne tak z pasce nedostatku domáceho dopytu, ktorá ju sužuje už roky. Najväčší podiel na tom bude mať oživenie hospodárskeho rastu a proinflačná menová politika. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Merrill Lynch, ktorá bola zverejnená v stredu. Sayonara Deflation -- Zbohom deflácia -- je názov správy Jespera Kolla, vedúceho analytika spoločnosti Merrill Lynch pre región Japonska. Predpokladá, že japonský index spotrebiteľských cien bude stabilne vykazovať infláciu a nominálny hrubý domáci produkt bude rásť do 9 až 12 mesiacov. "Japonsko stojí na kritickom bode obratu. Na dohľad je koniec deflácie," píše J. Koll. Jeho prognózy pre japonskú ekonomiku sú optimistickejšie než konsenzuálny odhad ostatných ekonómov. Nedávny prieskum medzi dvanástimi japonskými expertnými komisiami, ktorý uskutočnil denník Nihon Keizai Šimbun, ukázal, že 9 z 12 inštitúcií očakávalo záporný rast HDP vo fiškálnom roku začínajúcom sa v apríli budúceho roka. Zároveň všetky inštitúcie očakávali pokles nominálneho HDP v tomto fiškálnom roku. Nominálny HDP sa meria a vyjadruje v bežných trhových cenách daného obdobia, kým reálny HDP sa meria a vyjadruje v stálych cenách základného obdobia. Ekonóm spoločnosti Merrill Lynch uvádza tri dôvody, ktoré ho viedli k spomínaným záverom. Po prvé sa objavujú známky prelievania domáceho dopytu do stále väčšieho počtu hospodárskych odvetví. Druhým dôvodom je politika japonskej vlády a centrálnej banky zameraná na podporu inflácie. Vplyv má aj vysoká pravdepodobnosť, že očakávania inflácie prinútia domácnosti redukovať svoje úspory. Na tému domáceho dopytu J. Koll ďalej píše, že popri raste podnikateľských investícií rastie aj spotrebiteľský dopyt, pretože sa zlepšuje spotrebiteľská dôvera -- hlavne pre rast miezd a podmienky na trhu práce. Na margo hospodárskej politiky Koll uvádza, že kombinácia neutrálnej až mierne reštriktívnej fiškálnej politiky a hyperinflačnej menovej a bankovej politiky podstatne mení makroekonomické vyhliadky. "Je to politika vysokej inflácie," píše doslova. Vo výstupe správy analytik spoločnosti Merrill Lynch odhaduje, že japonské hospodárstvo má momentálne nadbytok likvidity asi 8 % HDP, čo predstavuje asi 40 biliónov jenov, ktoré sú "zavreté v trezoroch alebo schované v matracoch". Ak by sa tento kapitál vrátil do ekonomiky a bankového systému, "stačil by na niekoľkonásobné ukončenie deflácie", myslí si Koll. Podľa oficiálnych údajov zverejnených tento mesiac reálny HDP Japonska v druhom kvartáli rástol o 0,6 %, ale nominálny HDP len o 0,1 %, kým deflátor HDP bol na úrovni -2,1%, takže stále ukazoval pokles cien.