Podiel bankových vkladov v rámci štruktúry finančných aktív slovenských domácností neustále klesá. Napriek tomu však držia v bankách stále najväčšiu časť svojich úspor. Vyplýva to z analýzy VÚB banky, podľa ktorej majú slovenské domácnosti na bankových vkladoch (spolu so stavebným sporením) uložených až 55,8 percenta svojich finančných aktív. Domácnosti v EÚ však majú na účtoch v bankách podstatne menej -- len 36,2 percenta svojich aktív. Navyše od roku 2000 až do roku 2004 klesala miera úspor slovenských domácnosti z desiatich percent v roku 2000 na šesť percent v roku 2004. Minulý rok sa mierne zvýšila k úrovni sedem percent. Stále je to však menej ako miera úspor v krajinách eurozóny. Tá dosahovala v roku 2003 až 13,5 percenta.
Alternatívne spôsoby investovania
Podľa analytičky VÚB banky Márie Horeckej, rast reálnych miezd a zodpovedajúca lepšia finančná situácia domácností by mali v budúcnosti prispieť k vyššiemu objemu prostriedkov na účtoch finančných aktív domácností. Čo sa týka štruktúry finančných aktív, vývoj v susedných krajinách hovorí podľa nej v prospech alternatívnych spôsobov investovania.
Ešte v roku 2000 dosahoval podiel bankových účtov na aktívach slovenských domácností viac ako 80 percent. Aj keď minuloročné čísla sú už nižšie, pretrvávajúci vysoký podiel bankových vkladov na finančných aktívach domácností je podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu spôsobený stále relatívne krátkym časom existencie alternatívnych sporivých produktov, respektíve mierou konzervatívnosti strednej a staršej generácie. "Priestor na ďalší rast v nasledujúcich rokoch budú mať popri podielových fondoch najmä produkty životného poistenia," myslí si Prega. Aj on predpokladá, že v nasledujúcich rokoch dôjde k stabilizácii, prípadne k miernemu rastu miery úspor. Na rast úspor by mal pôsobiť relatívne silný rast reálnych miezd, pokles miery nezamestnanosti, ako aj nárast úrokových sadzieb.
Úspory zvýši druhý pilier
Výraznejšiemu nárastu miery úspor bude podľa Pregu v budúcnosti pravdepodobne brániť optimistickejšie hodnotenie vlastnej budúcnosti zo strany obyvateľstva, ktoré sa odzrkadlí v sklone k spotrebe. Aj podľa Horeckej, ktorá tiež očakáva rast miery úspor, táto v najbližších rokoch nedosiahne hranicu desiatich percent z roku 2000. Rast miery úspor bude podľa nej podporený aj kumulovaním prostriedkov v druhom pilieri dôchodkového sporenia.
Miera úspor domácností
Keď od celkových bežných príjmov domácností (mzdy, platy, sociálne dávky a pod.) odrátame výdavky (dane, sociálne príspevky, úroky a pod.), získame hrubý disponibilný príjem domácností. Je to objem prostriedkov, ktorý majú domácnosti k dispozícii a ktorý môžu dať buď na úspory, alebo spotrebovať. Miera úspor potom vyjadruje, aké percento hrubého disponibilného príjmu domácnosti sporia.