Medzi Európskou komisiou a finančnými ústavmi, ponúkajúcimi kreditné platobné karty, sa rozhorel nový boj: ide o poplatky, ktoré bankám platia obchodníci za jednotlivé platobné transakcie klientov. V rámci pracovnej porady o konkurenčnej schopnosti tejto časti finančného trhu európska komisárka Neelie Kroesová zopakovala požiadavku, aby banky účtovanie uvedených poplatkov zrušili. Podľa údajov, ktoré má k dispozícii, sú v dôsledku spomenutej praxe ceny jednotlivých druhov tovaru vyššie až o 2,5 percenta. Je preto presvedčená, že ako "výraz strnulých obchodných štruktúr" sú nadbytočné.
Predstavitelia finančných ústavov, ktoré poskytujú služby v oblasti bankových kariet, proti tomuto tvrdeniu mohutne protestovali. "Názory komisárky Kroesovej nemožno ničím doložiť," vyhlásil v Bruseli riaditeľ európskej pobočky spoločnosti Mastercard Javier Perez. Tvrdí, že poplatky, ktoré obchodným organizáciám účtujú banky, sú nevyhnutnou súčasťou celého systému. Hovorca konkurenta -- spoločnosti Visa -- zase varoval, že ak by si Brusel vynútil likvidáciu poplatkov, banky by zaznamenali straty. V takom prípade by im nezostala iná cesta, len presunúť výpadok príjmov priamo na plecia spotrebiteľov -- používateľov platobných kariet.
Ako dokladajú štatistické údaje, vlani sa v Európskej únii prostredníctvom platobných kariet uskutočnilo 23 miliárd transakcií v celkovej hodnote 1,35 miliardy eur. Kroesovej sa nepáči, že systémy platobných kariet sú v jednotlivých štátoch silne fragmentárne a okrem toho predražené, nehovoriac už o obmedzenom prístupe na trh. Podobne je rozdrobený aj klíringový zúčtovací systém -- banky totiž používajú rozdielne výpočtové štandardy, takže situáciu na trhu charakterizujú v prvom rade vysoké vstupné náklady.
Priemerné príjmy bánk za jedno súkromné bankové konto sa pohybujú od 265 eur v Luxembursku po 15 eur v Litve. Tomu podľa Kroesovej zodpovedá aj odlišný hospodársky význam tzv. retailového (masového) bankovníctva. Kým v Nemecku v roku 2004 na túto oblasť pripadlo 17 percent celkových príjmov, v Írsku, Španielsku a vo Fínsku išlo o vyše 40 percent. Komisárka vyslovila podozrenie, že nepriaznivý stav diskutovaného segmentu finančného trhu ide -- minimálne čiastočne -- na konto kartelových dohôd.
Podobná kontrola v energetickom sektore viedla svojho času k tomu, že komisia začala správne konanie proti viacerým energetickým podnikom a že komisár pre vnútorný trh Charles McCreevy začal uvažovať o silnejšej regulácii odvetvia. Či niečo podobného čaká aj kartový platobný systém, sa ukáže už čoskoro, pretože Európska komisia nehodlá čakať so založenými rukami. (hn/gaf)
StoryEditor