Kupónová privatizácia urobila z mnohých občanov Slovenska akcionárov v privatizovaných podnikoch. Na burze sa však obchoduje len s akciami niektorých spoločností, a tak sa bežný občan často stretne s otázkou ocenenia akcií (cenných papierov -- CP) až pri dedičskom konaní.
Len všeobecné ustanovenia a súdna prax
Podľa Lukáša Lapšanského, pracovníka Ústavu štátu a práva SAV, otázka oceňovania cenných papierov notárom v dedičskom konaní nie je v slovenskom právnom poriadku špecificky upravená a nebola doteraz otvorená ani v súdnej praxi či v právnej literatúre. Odpoveď na túto otázku možno podľa neho vyvodiť zo všeobecných ustanovení upravujúcich dedičské konanie, z poznatkov súdnej praxe, právnej literatúry, týkajúcej sa postupu notára v dedičskom konaní a oceňovania aktív dedičstva vo všeobecnosti.
Pri oceňovaní cenných papierov v dedičskom konaní -- pokiaľ sú tieto obchodované na burze -- by mal notár podľa Miloslava Kováča z Notárskej komory SR vychádzať z ich trhovej ceny. Keď trhová cena nie je známa, vychádza sa z nominálnej ceny CP.
Lapšanský vo svojom stanovisku uvádza, že pri zisťovaní všeobecnej ceny cenného papiera prichádzajú do úvahy rovnaké postupy ako pri zisťovaní všeobecnej ceny iných aktív dedičstva. Situácia by bola ideálna, ak by bol daný cenný papier v čase úmrtia poručiteľa predmetom obchodovania na verejnom trhu, ktorý by jeho všeobecnú cenu transparentným spôsobom vygeneroval. Ak to tak nie je, všeobecnú cenu cenného papiera by bolo možné stanoviť dohodou dedičov za predpokladu, že by hodnota, na ktorej sa dedičia zhodli, nebola zjavne neprimeraná skutočnej predajnej hodnote cenného papiera. Ak by všeobecnú cenu cenného papiera nebolo možné stanoviť či už pre nezhodu dedičov, alebo preto, že hodnota, na ktorej sa dedičia zhodli, zjavne nezodpovedá skutočnej predajnej hodnote cenného papiera, na rad by prišiel znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom v príslušnom odbore.
Znalecký posudok konanie predraží
V praxi, ak zanechal poručiteľ akcie, väčšinou ich podľa Kováča nie je viac ako tridsať. Podľa neho je otázne, či v takýchto prípadoch je vypracovanie znaleckého posudku znalcom výhodné pre dedičov a či by sa naplnila požiadavka efektívnosti a hospodárnosti konania, nakoľko:
a/ ustanovenie znalca značne predĺži dedičské konanie,
b/ pre dedičov sa konanie predraží, pretože ak sa aj posudkom preukáže nízka hodnota akcií, suma, ktorú ušetria na súdnom poplatku a odmene súdneho komisára, (notára) bude omnoho nižšia, ako suma, ktorú mu budú musieť zaplatiť ako odmenu za vypracovanie znaleckého posudku.
Všeobecná a nominálna cena akcií
Všeobecná cena akcií stanovená dohodou dedičov sa môže podľa Kováča zhodovať aj s menovitou hodnotou akcií. Lapšanský zastáva názor, že ak je pri absencii verejnej obchodovateľnosti akcií a pri absencii dohody dedičov o primeranej hodnote týchto akcií stanovená všeobecná cena týchto akcií na základe ich menovitej hodnoty, ide o neprípustné zamieňanie si pojmov. Zatiaľ čo všeobecná cena akcie je jednoznačne údajom o predajnej cene akcie, teda o cene, za akú bolo možné akciu v čase úmrtia poručiteľa predať, (čo môže byť teoreticky aj nula korún alebo hodnota vyjadrená aj v halieroch), menovitá hodnota akcie je iba číselným vyjadrením zlomku základného imania (akciovej spoločnosti), ktorý daná akcia predstavuje. Preto pri absencii verejnej obchodovateľnosti určitých akcií a pri absencii dohody dedičov o primeranej hodnote týchto akcií by podľa jeho názoru mal sám notár ako súdny komisár automaticky siahnuť po znaleckom posudku ako ďalšom -- a spoľahlivom -- spôsobe zisťovania všeobecnej ceny.
Niektoré odpovede v našej ankete (desať náhodne vybraných bratislavských notárov z telefónneho zoznamu) na otázku, ako oceňujú cenné papiere v dedičskom konaní.
- vyžiadame si cenu z burzy
- vyžiadame si cenu z RM Systému
- vyžiadame si cenu z Centrálneho depozitára cenných papierov
- 33 korún za akciu
- najlepšie je, keď sa dediči dohodnú
- menovitá hodnota akcií
- poraďte nám niečo