Investičná banka Goldman Sachs oznámila, že pokles na medzinárodných akciových trhoch sa skončil. "Mnohé indexy prekonali v marci svoje dno," povedal Peter Oppenheimer, zodpovedný za portfóliové stratégie v Goldman Sachs. Najmä trhy kontinentálnej Európy sú v súčasnosti výrazne podhodnotené. Vzhľadom na aktuálny stav indexov možno očakávať do polroka zisky až na úrovni 10 %. Naproti tomu si P. Oppenheimer myslí, že v USA sú trhy na ohodnotené správne. Goldman Sachs však vychádza aj z dlhodobého mierneho rastu, pretože vidí veľké rozdiely medzi predchádzajúcimi poklesmi trhov. Oproti roku 1932 alebo poklesu na konci 19. storočia nenastali pri súčasnej recesii žiadne bankové krízy alebo ešte väčší pokles trhov. "V dôsledku toho nemožno očakávať, že výrazné zisky firiem sú výsledkom zmeny konjunktúry," dodáva P. Oppenheimer. Na druhej strane sú však európske akciové trhy tak nízko ohodnotené, ako to bolo práve na konci 20. a začiatku 30. rokoch minulého storočia.
Podľa denníka Handelsblatt trh počíta v nasledujúcej dekáde s nárastom podnikových ziskov len o 3,5 %. "Priemer leží niekde pri 8 percentách. Na začiatku roku 2000 sa počítalo s ročným rastom zisku na úrovni 16 %," povedal P. Oppenheimer. V kontinentálnej Európe sa v nasledujúcich rokoch očakáva výrazný dopyt zo strany súkromných osôb, čo je ďalším pozitívnym faktorom pre rast. Silné euro dáva priestor pre Európsku centrálnu banku na zníženie úrokových mier. Podľa Openheimera klesne do polroka repo sadzba o pol percenta na úroveň 2 %. To by opäť znamenalo, že reálne úroky by boli v mnohých európskych krajinách negatívne, a to malo vždy v minulosti pozitívny dosah na zvyšujúci sa dopyt súkromných osôb. Spolu s monetárnou situáciou by sa mala zlepšiť aj nálada investorov.
Nemecko však z toho nebude profitovať tak ako ostatné krajiny, ktoré sú v prípade zadlženia veľmi vzdialené od maximálnej hranice určenej maastrichtskými kritériami a ktorých hospodárstvo nie je závislé od dolára. "No v USA je presne opačná situácia," hovorí P. Oppenheimer. Tu sa môžu výrazne zvýšiť úrokové miery, deficit štátneho rozpočtu a spolu so slabým dolárom môžu tlačiť na súkromnú spotrebu. Dôsledkom môže byť podľa Oppenheimer rast hrubého domáceho produktu v USA v budúcom roku len na úrovni 3 %, čo je výrazne pod dlhodobým trendom. V eurozóne by sa mal rast zvýšiť v budúcom roku na úroveň 2,7 %, čo je významne nad dlhodobým trendom.
StoryEditor