Národná banka Slovenska (NBS) vyprodukovala za pol roka stratu 13,1 miliardy korún. Len v júni dosiahla negatívny hospodársky výsledok 4,4 miliardy korún.
Hospodárenie NBS je ovplyvňované realizáciou menovej politiky. "Menová politika nie je zameraná prioritne na tvorbu zisku, ale na udržanie cenovej stability," vysvetlil Ivan Paška z centrálnej banky.
Hospodárenie banky ovplyvňuje hlavne vývoj výmenného kurzu medzi slovenskou korunou a eurom. Ak sa koruna zhodnocuje, tak to pre centrálnu banku predstavuje stratu. Oslabovanie koruny vytvára pre NBS zisk. Kurz však treba porovnávať k doláru i euru. Domáca mena sa od začiatku roka posilnila oproti jednotnej európskej mene približne o tri percentá, oproti doláru si polepšila len nepatrne, o 0,23 percenta.
Podľa niektorých prepočtov zhodnotenie koruny o jedno percento vyvolá stratu približne vo výške troch miliárd korún. "Vzhľadom na devízovú štruktúru majetku a záväzkov v bilancii banky, ktorá vyplýva zo špecifického postavenia NBS a jej prioritnej úlohy, nemôže sa banka efektívne zabezpečiť voči menovému riziku. Menové riziko vyplýva z otvorenej devízovej pozície NBS," hovorí Paška.
Na stratovosť alebo ziskovosť banky vplývajú aj úrokové sadzby. Centrálna banka totiž v rámci udržiavania likvidity v bankovom sektore pristupuje k sterilizácii prebytočných zdrojov a platí tak komerčným bankám vyššie výnosy, ako dostáva ona. Sterilizačná pozícia je približne 200 miliárd korún, a teda za tieto prostriedky, ktoré by mohli byť využité napríklad na poskytovanie úverov, musí centrálna banka platiť úroky. V tomto roku Národná banka Slovenska znížila kľúčové úrokové sadzby už tri razy spolu o jeden a pol percentuálneho bodu. Práve vysoké úrokové sadzby stratu prehlbovali, keďže NBS ponúkala komerčným bankám vyššie úročenie ako na trhu a lákala tým aj zahraničných hráčov, ktorý vo vidine zhodnocovania koruny a vysokého úrokového diferenciálu kupovali slovenskú menu. Ďalšou oblasťou sú obchody so Slovenskou republikou. Ide o úroky platené z peňazí, ktoré majú štátne inštitúcie na účtoch v NBS.
K strate prispievajú aj intervencie centrálnej banky na devízovom trhu. V prípade posilňovania koruny prichádza totiž menová autorita na trh s cieľom jej oslabenia a nakupuje eurá. Tým sa zvyšujú devízové rezervy a pri pokračujúcom trende zhodnocovania koruny tak vzniká strata, ktorá sa prehlbuje. Vývoj rezerv mal stúpajúci charakter, keď Slovenská republika začínala svoju existenciu pred jedenástimi rokmi, disponovala takmer 450 miliónmi dolárov. Ku koncu júna boli devízové rezervy viac ako 12,3 miliardy dolárov. K vysokému nárastu však prispela aj zmena vykazovania devízových rezerv v zmysle nových požiadaviek medzinárodných finančných inštitúcií od 1. januára 2002. Devízové rezervy sú definované ako zahraničné aktíva, ktoré sú k dispozícii a pod kontrolou centrálnej banky, pričom slúžia na financovanie platobnej nevyváženosti, alebo na nepriame regulovanie jej veľkosti prostredníctvom intervencií na devízovom trhu, s cieľom ovplyvňovať výmenný kurz národnej meny
V prvých deviatich rokoch svojej existencie bola Národná banka Slovenska zisková a do štátneho rozpočtu odviedla približne 70 miliárd korún. Situácia sa zmenila v roku 2002 a za dva a pol roka sa strata vyšplhala takmer na rovnakú hodnotu, akú odviedla do štátnej kasy.
Vývoj devízových rezerv (v mil. USD)
30/6/4 12362.3
31/12/3 12149
31/12/2 9090.8
31/12/1 4186.4
31/12/0 4101.2
31/12/99 3425.2
31/12/98 2923.3
31/12/97 3284.9
31/12/96 3473.3
31/12/95 3418.4
31/12/94 1745
31/12/93 449.6
Prehľad vývoja hospodárskeho výsledku NBS (v mil. Sk)
Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003
Dosiahnutý HV 6,480 8,993 3,590 3,468 1,100 3,391 42,502 7,389 2,326 -24,836 -31,434
Zdroj: NBS