Jednou z kľúčových úloh dôchodkovej reformy je zabezpečenie financovania deficitu Sociálnej poisťovne po tom, ako sa jej príjmy znížia o príspevky tých, ktorí sa rozhodnú šetriť si na osobné dôchodkové účty. Pri výpočte scenárov krytia deficitu priebežného systému vychádzajú autori z toho, že do nového systému prestúpi 50 percent účastníkov zo starého systému vo veku do 54 rokov a všetci noví účastníci trhu práce po spustení reformy. Na svoje osobné účty by mali odvádzať 10 % z hrubej mzdy, zvyšok by mal ísť do Sociálnej poisťovne a časť možno aj do komerčných poisťovní.
Zložité obdobie príde po roku 2008, keď sa podľa predpokladov vyčerpajú prostriedky z privatizácie SPP. Od roku 2009 by sa očakávaný deficit dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne musel kryť zo štátneho rozpočtu. Ak by sa z privatizácie získalo ďalších 50 mld. Sk, vystačilo by to do roku 2015. Pri 30-percentnej účasti ľudí do 54 rokov v kapitalizačnom pilieri by mala Sociálna poisťovňa podľa ministerstva práce od roku 2010 hospodáriť s prebytkami.
Výpočty sa opierajú o optimistický variant makroekonomického vývoja na roky 2010 -- 2085. Uvažuje sa v ňom o miere inflácie 3 %, raste produktivity práce 3,4 %, raste priemernej mzdy 2,5 %, raste ekonomiky 3,1 % a priemernej miere nezamestnanosti na úrovni 6,2 %. Až na nezamestnanosť je podľa analytikov tento scenár reálny. "Neexistuje nič, čo by nasvedčovalo tomu, že miera nezamestnanosti klesne v dohľadnom období po roku 2010 pod 10 percent," uviedol analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Blaščák odhaduje, že okolo roku 2010 sa bude nezamestnanosť pohybovať medzi 10 -- 15 percentami. Nezamestnanosť pod 7 percent by podľa neho znamenala, že by sme boli efektívnejší ako Nemci. "Pri takomto scenári by sme mali nezamestnanosť ako ekonomika USA, ktorá sa považuje za najpružnejšiu a najdynamickejšie rastúcu na svete," doplnil Blaščák. Radikálny pokles miery nezamestnanosti zo súčasných vyše 17 percent neočakáva ani analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. V prípade ekonomického rastu predpokladá v období po roku 2010 priemernú ročnú hodnotu mierne pod troma percentami.
Prepočty výšky deficitu priebežného piliera nepočítajú s tým, že zo súčasných 28 percent z ceny práce, ktoré Sociálna poisťovňa získava do fondu dôchodkového zabezpečenia, zrejme odíde aj časť zákonných odvodov pripadajúca na invalidné a čiastočné invalidné dôchodky. Podľa alternatívy, ktorú presadzuje ministerstvo, by ich totiž mali obhospodarovať komerčné poisťovne. Na invalidné a čiastočné invalidné dôchodky minula Sociálna poisťovňa v roku 2002 približne tretinu všetkých výdavkov, ktoré vynakladá na dôchodky. Ak by vláda rozhodla o tom, že odvody na invalidné dôchodky pôjdu do komerčných poisťovní, deficit Sociálnej poisťovne by sa oproti predpokladom, s ktorými ráta ministerstvo práce v koncepcii, prehĺbil skoro o 80 percent. Tento fakt podľa predloženej koncepcie ministerstvo nezohľadnilo.
Vznikajú teda fiškálne riziká, pred ktorými varovalo ministerstvo financií a aj štátny tajomník ministerstva práce Michal Horváth na nedávnej tlačovej besede strany ANO. Ministerstvo financií, ako aj ANO, sú pripravené podporiť iba takú verziu reformy, ktorá bude z hľadiska fiškálnych dosahov udržateľná aj po vyčerpaní príjmov z privatizácie.
StoryEditor