Stavebné sporenie? Pozor na poplatky!

Aj napriek plánovaným zmenám v štátnej prémii k stavebnému sporeniu by mal tento produkt zostať pre sporiteľov naďalej zaujímavý. Tvrdí to minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovsky, ktorý zníženie absolútnej výšky na 1 500 Sk od budúceho roka navrhol. "Návrhy ministerstva nereagujú na nič iné, len na pokles úrokových sadzieb, aby nebol nepomer medzi produktmi, ktoré sa týkajú stavebného sporenia a hypotekárneho úverovania a ďalších produktov na peňažnom trhu," uviedol. Ako dodal, poklesu záujmu o stavebné sporenie sa nebojí.
O zachovaní zaujímavej výnosnosti stavebného sporenia aj pri prípadnom schválení zmenených podmienok v budúcom roku svedčia aj aktuálne prepočty stavebných sporiteľní. Podľa Daniely Vlčkovej z VÚB Wüstenrot sa rendita oproti súčasným približne deviatim percentám zníži na zhruba sedem a pol percenta ročne. To však platí v prípade, že sporiteľ vydrží sporiť takzvaný optimálny vklad počas celého šesťročného cyklu. Na pokles rendity v tomto prípade podľa Vlčkovej, ale aj ministerstva financií, nevplýva ani tak plánované zníženie absolútnej výšky štátnej prémie, ako už schválené zníženie percentuálneho vymedzenia štátnej prémie od budúceho roka z 20 na 15 percent.
Rendita je však údaj, na ktorý sa pri posudzovaní výnosnosti nedá celkom spoľahnúť. "Jej výška skutočne zostáva napríklad v porovnaní so zhodnocovaním peňazí na termínovaných účtoch vysoká. Klient by si však mal prepočítať a zvážiť, koľko mu z nej najmä pri minimálnych vkladaných sumách zoberú poplatky," upozorňuje Asociácia klientov finančných inštitúcií. Spomínaný optimálny ročný vklad, potrebný pre maximálne zhodnotenie peňazí, by totiž bol v prípade schválenia nových podmienok parlamentom namiesto súčasných pätnásť- iba desaťtisíc korún.
Porovnanie výnosnosti stavebného sporenia s inými produktmi na slovenskom trhu je však podľa ministerstva financií neopodstatnené. Ide totiž o produkt, ktorý by mal slúžiť na účelovú podporu bývania. Najbližšie mu svojím charakterom zodpovedajú termínované vklady. "V slovenských podmienkach sa v ponuke komerčných bánk produkty s viazanosťou termínovaného vkladu šesť rokov a viac však štandardne nevyskytujú," uviedol riaditeľ štátneho dozoru nad špecializovanými inštitúciami finančného trhu ministerstva financií Peter Turinič. Na otázku, či bude stavebné sporenie v prípade zníženia štátnej prémie na 1 500 korún výhodné, odpovedal: "Z hľadiska úzkeho pohľadu na výnosnosť bude stavebné sporenie aj naďalej výhodné. Z hľadiska objemu takto zhodnotených peňazí už táto výnosnosť nebude taká jednoznačná."

K poplatkom, ktoré by mal klient zobrať do úvahy, patrí najmä poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení. Ten zvyčajne predstavuje jedno percento z cieľovej sumy a od júla tohto roka ho nemožno zaratúvať do zhodnocovaných vkladov stavebného sporenia. K ďalším poplatkom, ktoré podľa Asociácie klientov finančných inštitúcií znižujú výnosy zo stavebného sporenia, patria poplatok za vedenie účtu (od 250 do 400 Sk za rok) a prípadne aj poplatok za predčasnú výpoveď zmluvy, pre ktorú sa stavebný sporiteľ rozhodne po minimálne dvoch rokoch sporenia. Pokiaľ totiž po tejto lehote naplní zákonom stanovený účel, môže čerpať okrem vlastných vkladov a úrokov aj štátnu prémiu. Poplatok za predčasnú výpoveď predstavuje v jednotlivých sporiteľniach od pol do jedného percenta z cieľovej sumy.
Ako však tradične upozorňujú stavebné sporiteľne, netreba zabudnúť, že nielen zhodnotenie peňazí musí byť hlavným motívom, prečo si založiť stavebné sporenie. Za uváženie stojí možnosť čerpať hoci účelový, ale stále ešte lacný stavebný úver s troj- až dnes na trhu maximálnym sedempercentným úročením.