Európska centrálna banka (ECB) na svojom dnešnom zasadnutí s najväčšou pravdepodobnosťou ponechá v platnosti úrokovú sadzbu na úrovni 2 %. Aj keď chudokrvný hospodársky rast eurozóny a razantná apreciácia eura na jeho historické maximá teoreticky nahrávajú v prospech zníženia úrokov, v ceste týmto smerom banke bráni prebytok peňažnej zásoby (ponuky peňazí na trhu) a očakávaný vývoj inflácie, momentálne sa nachádzajúcej vysoko nad inflačným stropom. Podľa analytikov banka zakonzervuje úroky na úrovni inflácie aj počas nasledujúcich mesiacov. Súčasná sadzba je platná od júna minulého roka, ECB ňou teda nehýbala už 18 mesiacov.
Podľa konsenzuálneho odhadu 33 ekonómov oslovených agentúrou Bloomberg News strážca menovej politiky 12-člennej eurozóny na svojom dnešnom zasadnutí nezmení výšku úrokov. ECB zároveň zverejní nový inflačný výhľad. Analytici očakávali, že v jeho rámci ECB zníži vyhliadky hospodárskeho rastu eurozóny, čo už včera na stretnutí s reprezentantmi Európskeho parlamentu potvrdil prezident centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Rast HDP na budúci rok očakáva na úrovni 2 %, kým v septembri banka prognózovala zvýšenie výkonnosti o 2,3 %. Podľa dvakrát do roka zverejňovanej prognózy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), v tomto roku ekonomika v krajinách so spoločnou menou euro narastie o 1,8 a na budúci rok o 1,9 %. Pod negatívne revízie hospodárskeho rastu sa podpísalo vyše 60-percentné zdraženie ropy a prudké oslabenie dolára. Z tohtoročného minima 1,1759 (26. apríla) sa včera euro vyšplhalo na absolútne historické maximum 1,3334 USD/EUR. Kurz znevýhodňuje európskych exportérov. V ceste k novým rekordom euru nezabránili ani verbálne intervencie J. C. Tricheta, ktorý pohyb na devízovom trhu označil za "brutálny". Okrem tzv. dvojitého deficitu USA (fiškálneho a obchodnej bilancie) oslabovanie dolára podporujú aj špekulatívne obchody krátkodobých investorov, ktorí využívajú patovú situáciu ECB. Centrálna banka si prakticky nemôže dovoliť hýbať úrokmi. Ich zvýšenie by ďalej oslabilo rast HDP eurozóny a zatraktívnilo európsku menu. Naopak, zníženie úrokov by ohrozilo menovú politiku zameranú na zníženie inflácie z momentálnej úrovne 2,4 % pod tzv. inflačný strop 2 %. Vo svojej prognóze pohybu úrokových sadzieb OECD odporučila strážcovi menovej politiky eurozóny, aby s úrokmi nehýbal. Šancu na zvýšenie sadzieb vidí OECD až v roku 2006. ECB má ešte možnosť priamej intervencie na devízovom trhu, keď by masívnym nákupom dolárov za euro oslabila európsku menu. Takýto krok by mal len krátkodobý účinok, ak by si medzi ostatnými centrálnymi bankami nenašla spojenca pre koordinovaný útok proti depreciácii dolára. Za možného spojenca ECB je považovaná japonská centrálna banka. Japonský minister financií práve včera označil kurzový vývoj za nestabilný a nereflektujúci hospodárske ukazovatele. Jen presne pred týždňom zaznamenal hodnotu 102,15 JPY/USD, najnižšiu od marca 2000.
StoryEditor