Iracký dinár v čase hospodárskych sankcií v dôsledku invázie do Kuvajtu v roku 1990 nemal ani hodnotu papiera, na ktorom boli tlačené bankovky. No ak sa táto bohatá ropná krajina, ktorá disponuje druhými najväčšími zásobami ropy vo svete, po vojne ekonomicky rýchlo zotaví, môže sa hodnota jej národnej meny niekoľkonásobne zvýšiť. Práve z tohto predpokladu vychádzajú špekulanti, ktorí v pakistanskom Islamabáde nakupujú iracké dináre doslova na kilá. "USA sa po vojne postarajú o stabilnú menu, len čo prevezmú kontrolu," hovorí Mohsin Baiq, ktorý jeden milión rupií (16 200 eur) vymenil za 450-tisíc dinárov. "Ak dinár bude stúpať, možno vyhrám jackpot," sníva M. Baiq, ktorý žije z príjmov z burzových obchodov a nehnuteľností.
Dinár sa pritom od začiatku vojenských operácií 19. marca posilnil o 250 % na 1,75 rupie (3 americké centy), oznamujú zmenárne v Islamabáde. Bagdadskou vládou tlačené bankovky nesú vyobrazenie hlavy štátu Saddáma Husajna, no v porovnaní s nimi sa oveľa rýchlejšie posilňuje verzia, tlačená v kurdskej oblasti Iraku. Táto verzia si vyslúžila označenie "švajčiarsky dinár "a jej hodnota v posledných týždňoch vzrástla o 380 % a v súčasnosti sa vymieňa za 2,40 rupie za jeden dinár.
Okrem Pakistanu sa kurz irackého dinára v očakávaní lepších čias minulých týždňoch posilnil aj v Jordánsku, ktoré s Irakom susedí a je jeho najdôležitejším obchodným partnerom. Podľa slov predajcov záujemcovia v obrovských množstvách nakupujú dináre v očakávaní, že mena bude po páde súčasného irackého režimu ďalej stúpať a prinesie im tučné zisky. Súčasne však poukazujú na riskantnosť tohto podnikania, keďže sa zakladá na predpoklade krátkeho trvania vojny.
Činnosť špekulantov sa prejavila už počas prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991, keď ich predpoklad, že prevzatie Kuvajtu znásobí ropné bohatstvo Iraku, vytlačil výmenný kurz irackej meny na viac než tri doláre. Po vojne však nasledovali hospodárske sankcie a hodnota dinára prudko klesla. Díler Fahim Ahmed zo zastúpenia ABN Amro v Karáčí však pre denník Die Welt uviedol, že vzhľadom na toto riziko svojim klientom odporúčajú, aby v žiadnom prípade nekupovali dinár. Podľa jeho slov je tento postup vhodný len pre špekulantov, ktorí kupujú dináre v zmenárňach a na čiernom trhu.
K poklesu hodnoty irackého dinára prispela aj samotná centrálna banka. S cieľom zásobovať bagdadskú vládu peniazmi totiž výrazne zvýšila peňažnú zásobu. Ročná inflácia v Iraku tak v rokoch 1994 až 2001 dosahovala 80,4 % a v súčasnosti sa pohybuje v rozpätí 60 až 70 %.
StoryEditor