Vládnuca Liberálnodemokratická strana v Japonsku oznámila včera nomináciu na post guvernéra japonskej centrálnej banky (BoJ). Stane sa ním konzervatívny politik, vedúci pracovník centrálnej banky a bývalý viceguvernér BoJ Tošihiko Fukui, ktorého vymenovanie bude musieť schváliť japonský parlament. Fukui nahradí súčasného guvernéra Masaru Hayamiho, ktorému vyprší funkčné obdobie 19. marca.
Výber guvernéra je považovaný za test. Ide o to, či si centrálna banka dokáže poradiť s defláciou, ktorá znižuje japonským firmám zisky už tri roky. Podľa analytikov by mohla jeho voľba znepokojiť tých, ktorí dúfali v radikálne akcie na spevnenie japonskej ekonomiky. Analytici sa totiž obávajú, že konzervatívny centrálny guvernér bude brzdiť agresívnejší postoj k menovým otázkam krajiny, ktorú trápi deflácia. Bude dôležité, ako sa centrálna banka rozhodne bojovať proti deflácii: či zvýšením cien alebo zvolí menej rizikovú alternatívu a bude presadzovať dôležité štrukturálne reformy. Fukui bude mať aj dvoch nových viceguvernérov -- Kazumasa Iwata, z úradu vlády, ktorý je známy ako propagátor nekonvenčnej menovej politiky a Tošira Muta, ktorý bol námestníkom ministra financií. Vymenovanie viceguvernérov podľa analytikov sľubuje lepšiu spoluprácu s vládou.
Hoci Fukui je považovaný za zástancu rovnakej menovej politiky ako odchádzajúci guvernér, práve od Iwatu sa očakávajú drastické zmeny v súvislosti s inflačným cielením. Špekuluje sa o tom, že premiér úmyselne vybral kombináciu dvoch odlišných postojov na riešenie situácie s nepríjemnou defláciou, aby dostal do určitej rovnováhy deväťčlennú radu banky. Po správe, podľa ktorej môže Iwata presadzovať inflačné cielenie, kurz jenu zoslabol. Pre výmenný kurz je inflačné cielenie považované za negatívne, keďže si bude vyžadovať, aby centrálna banka pumpovala na trh nové peniaze. Na to je nevyhnutné, aby centrálna banka skupovala z trhu široké portfólio aktív: akcie, dlhopisy a dokonca aj nehnuteľnosti. Fukui už v minulosti viackrát vyjadril svoje obavy pred radikálnymi krokmi ako inflačné cielenie a nákup riskantných aktív, ako sú nehnuteľnosti a akcie. "Fukui nevylúčil inflačné cielenie a vyzerá to tak, že je veľmi agresívny v súvislosti s poskytovaním dodatočnej likvidity dokonca použitím netradičných nástrojov," povedal pre agentúru Reuters Mamoru Yamazaki, hlavný ekonóm Barclays Capital.
Japonské akcie na výber Fukuiho takmer nereagovali, keďže jeho nominácia sa predpokladala. Hoci Fukui nie je považovaný za zástancu zvyšovania inflácie, 10-ročné vládne dlhopisy vzrástli, keď ich výnos predstavuje 0,805 percenta.
StoryEditor