Bývalý Reštitučný investičný fond (RIF) bol jedným posledných fungujúcich fondov z kupónovej privatizácie. Rozhodujúcim zlomom v jeho existencii bola privatizácia časti majetku z portfólia Fondu národného majetku SR. RIF sa dostal do rúk konzorcia Prvá penzijná, a. s., Bratislava, J&T Bank Praha a The Brookdale Group LLC, New York, ktorý neskôr svoj podiel predal ostatným dvom členom konzorcia. Noví vlastníci rozhodli o jeho premene na otvorený podielový fond. V rámci konzorcia si pozíciu správcu vybojovalo J&T aj preto, že už malo skúsenosti s otváraním podielových fondov v Česku. O prvých týždňoch nového otvoreného podielového fondu sa HN rozprávajú s predsedom Predstavenstva J&T Asset Management Borisom Procikom.
Máte skúsenosti s otváraním investičných fondov v Česku a vo fonde Programinvest na Slovensku. V čom bol proces otvárania RIF podobný a v čom odlišný?
-- Z právnej stránky sa otváranie fondov odlišovalo. Kým v ČR sťažovali tento proces žaloby podané malými akcionármi, na Slovensku bolo, našťastie, otváranie zvládnuté omnoho lepšie. RIF bol odlišný najmä svojím špecifickým portfóliom a zvyšovaním likvidity minoritných akciových podielov. Otvorenie RIF sa líšilo aj zvýšeným záujmom odbornej a laickej verejnosti.
Na základe čoho ste vyhodnotili (ešte v bývalom RIF) potrebu likvidných prostriedkov pre potenciálnych žiadateľov o vyplatenie podielových listov?
-- Vedeli sme, že zákonom stanovený limit pre peňažné prostriedky vo výške 5 % z majetku fondu nebude stačiť. Potrebu likvidných aktív sme odhadli na základe komunikácie s investormi. Podrobne sme si viedli údaje o tom, aké investičné ciele sledujú. Ak nám dali jasne najavo, že majú záujem okamžite po otvorení speňažiť svoje podiely, tak sme to jednoducho započítali do našich kalkulácií.
Ako s odstupom času hodnotíte proces rozpredaja akciového portfólia fondu?
-- Veľmi dobre. Tento pocit vo mne zostane, aj keď sme ešte neuzavreli niektoré predaje. Prioritu mali najväčšie podiely, ktoré sa vo fonde nachádzali. Tie sme podrobne finančne zanalyzovali, urobili sme si názor na cenu, pripravili právnu analýzu a potom sme začali rokovať s potenciálnymi investormi.
Podarilo sa dosiahnuť čo najlepšie ceny pri predaji akcií? Ste spokojný s cenami, za ktoré ste doteraz akcie predali?
-- Áno, rozhodne. Drobné diskusie na túto tému v súvislosti s cenami prechádzam s úsmevom. Viem, že tie významné podiely, na ktorých stálo 90 percent obchodov, boli zvládnuté výborne. Pri ostatných podieloch sme teoreticky mohli získať viac, ale náklady na dosiahnutie lepšej ceny by prevýšili tržby.
Predávali ste akciové podiely zväčša majoritným vlastníkom daných spoločností, alebo aj iným investorom?
-- Majoritní vlastníci, prípadne manažment podniku, sú potenciálne prvoradými záujemcami o odkúpenie. Do hry však vstupujú aj iné faktory ako vlastnícka štruktúra či finančná bonita kupujúceho. Keď sme nadobudli dojem, že tadiaľ cesta nevedie, okamžite sme rozšírili možných kupujúcich o ďalších "stakeholders": dodávatelia, konkurencia, zamestnanci a iní. Naším hlavným cieľ bolo dosiahnuť fair cenu. Teda cenu, ktorá zodpovedá hodnote podniku.
S akým prístupom majoritných vlastníkov ste sa stretli? Podľa našich informácií ste údajne navrhli klientom, ktorí nechceli od RIF kúpiť príslušné podiely, že ich predáte nemenovanej finančnej skupine, ktorá má metódy na to, aby ich predala?
-- Takmer každý podiel, ktorý sa nachádzal v portfóliu, bol už v minulosti ponúknutý na predaj. Z obchodných stretnutí existovali určité indikatívne ceny, resp. názory kupujúcich na cenu. Po prevzatí kontroly nad RIF sa všetky rokovania zmenili. Potenciálni záujemcovia o kúpu akcií rýchlo pochopili, že nepredávame pod cenu a že naše finančné analýzy a právne argumenty sú presvedčivé. Nepotrebovali sme nikoho nikým strašiť.
Je známe, že skupiny J&T, Penta a Istrokapitál si rozdelili podiely vo viacerých významných slovenských podnikoch. Ako prebehlo delenie akciových balíkov, ktoré sa nachádzali v portfóliu RIF? Ste spokojní s cenami?
-- Pri rozdelení podielov medzi Pentou, Istrokapitálom a J&T sa portfólio fondu nedelilo. Použili sa len akcie RIF vo vlastníctve Penty, Istrokapitálu a J&T na vzájomné vyrovnanie záväzkov medzi sebou.
V apríli 2002 RIF do svojho majetku nakúpil akcie Czech Property Investment (126 tis. kusov po 1 372 Sk) a Fortuna Hotels (56,8 tis. kusov po 1 372 Sk) spolu za 255 mil. Sk. Do dnešného dňa sa akcie nepredali. V rozhovore pre HN z 22. októbra 2002 ste uviedli, že predpokladáte ich predaj do konca vlaňajšieho októbra. Prečo sa doteraz tak nestalo?
-- Naďalej držíme uvedené akcie a rozhodnutie o predaji príde v prípade, že budeme musieť zladiť portfólio v zmysle zákona alebo ak vznikne potreba likvidných prostriedkov. Momentálne je pre fond výhodné ich držať.
Obe české spoločnosti sú úplne kontrolované skupinou Istrokapitál a na anonymnom trhu sa s nimi prakticky neobchoduje. Aký bol skutočný dôvod na ich nákup a aký je teraz dôvod na ich držanie v portfóliu Reštitučného fondu?
-- Likvidita na verejnom anonymnom trhu je nižšia, ale myslím si, že zodpovedá českým a slovenským podmienkam. V portfóliu fondu sa nachádzajú aj iné akcie, s ktorými sa neurobil na verejnom trhu v histórii žiadny obchod. To však neovplyvňuje názor na ich ocenenie. Dôvodom držby všetkých cenných papierov je záujem predať ich drahšie, ako sme ich nakúpili.
Považujete objemovo najvýznamnejšie akciové tituly, ktoré máte v portfóliu, za dlhodobejšiu investíciu alebo uvažujete o ich skorom predaji?
-- Zákon o kolektívnom investovaní stanovuje, že hodnota cenných papierov jedného emitenta nesmie tvoriť viac ako 10 % majetku v podielovom fonde. Správcovská spoločnosť v tomto období postupne zlaďuje zloženie majetku Reštitučného podielového fondu s ustanoveniami zákona o kolektívnom investovaní. Koncom minulého a začiatkom tohto roka už podstatná časť podielnikov požiadala o vyplatenie podielových listov, a preto podiel niektorých cenných papierov prekročil zákonom určenú hranicu. To znamená, že tieto akcie alebo časť z nich musíme v krátkom čase predať. Toto sa týka najmä akcií Slovnaftu, Slovenskej sporiteľne a Czech Property Investment. Aj z tohto dôvodu považujem objemovo najvýznamnejšie investície za krátkodobé.
Aké metódy oceňovania akcií, s ktorými sa neobchoduje na burze, používate?
-- Akcie, o ktoré prejavili záujem potenciálni investori, oceňujeme cenami, ktoré sú uvedené v ich dopytových listoch. Takéto ocenenie považujem za pomerne objektívne, lebo za tieto ceny ich vieme reálne predať. Hlavným dôvodom, prečo sme doteraz k ich predaju nepristúpili, je naše presvedčenie, že v budúcnosti by sme ich dokázali predať za vyššiu cenu.
Pre HN ste 13. januára uviedli, že v Reštitučnom fonde by malo zostať 0,6 -- 1 mld. Sk. V akom časovom horizonte uvažujete o takomto znížení?
-- V súčasnosti môžem korigovať tieto údaje. Pôvodne som očakával, že majetok fondu klesne krátko po jeho otvorení o jednu miliardu. Dnes je to o vyše 200 mil. Sk viac. Prečo je to tak, je zrejmé. Hodnota podielu sa zvyšuje.
Koľko percent podielov pôvodne ovládaných spoločnosťou J&T a Istrokapitál (v rámci toho aj Prvá Penzijná) sa už vybralo a v akej hodnote?
-- Doteraz toto konzorcium požiadalo o vyplatenie podielov v celkovom objeme 1 mld. Sk, čo predstavuje asi 30-percentný podiel na základnom imaní pôvodného investičného fondu. Zástupcovia konzorcia vlastnia ešte asi štvrtinu svojej pôvodnej investície.
Aký počet minoritných akcionárov, zväčša reštituentov, požiadalo o vrátenie a v akom objeme?
-- Je to okolo sto investorov a objem dosiahol 100 mil. Sk.
Kurz jedného podielu sa od otvorenia pohybuje v rozmedzí 1 570 -- 1 670 Sk v prepočte na jednu bývalú tisíckorunovú akciu. Aký vývoj kurzu odhadujete v horizonte troch mesiacov až jedného roka?
-- V tomto období nepredpokladáme výraznejšie pohyby hodnoty podielu. Pohyb cien akcií sa veľmi ťažko odhaduje. Veľa bude závisieť od priebehu našich ďalších rokovaní pri predaji nelikvidných cenných papierov z majetku fondu. V prípade, že podiel hotovostných prostriedkov sa výrazne zvýši, investujeme ich predovšetkým do vysoko likvidných a bezpečných cenných papierov, predovšetkým štátnych dlhopisov v súlade so štatútom a s investičnou stratégiou podielového fondu.
Aký je výstupný poplatok z fondu?
-- Momentálne štyri percentá. Tento poplatok mal jasný cieľ, a to tlmiť prvotný nápor žiadostí o vyplatenie svojich podielov. Samozrejme, z tohto poplatku sú kryté aj náklady na transformáciu na otvorený podielový fond, ktoré správcovská spoločnosť mala.
Ako to bude s poplatkom v budúcnosti? Zostane rovnaký, alebo sa ho chystáte zvýšiť či znížiť?
-- Tieto rozhodnutia sú úplne v našej manažérskej kompetencii. Aj keď, samozrejme, dodatočne podliehajú schváleniu Úradu pre finančný trh. Keď budeme mať dôvody na jeho zníženie, tak to urobíme. Zatiaľ ho však ponechávame na pôvodnej úrovni. Zákon nám dokonca povoľuje zvýšiť ho ešte o jedno percento. Týmto smerom však naše úvahy nevedú.
Myslíte si, že bude na trhu záujem aj o nákup podielov Reštitučného fondu?
-- Verím, že áno.
Budete fond aktívne propagovať?
-- Zatiaľ nemáme jasnú predstavu o propagácii a komunikácii s novými investormi. Inými slovami, neuvažujeme o tom. Fond je dostatočne veľký a my musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby existujúci klienti boli spokojní.
Vlastníte aj vy osobne nejaké podiely v Reštitučnom fonde?
-- Je to osobná otázka, ale namieste. V zahraničí sa podobný "insider trading" musí verejne nahlasovať. Z neho je možné odvodiť si názor, ako sa samotní manažéri stavajú k cene na trhu. Osobne (a ani nikto z mojich blízkych) nevlastním žiadne podielové listy RIF. Z toho by som však nevyvodzoval závery, že to nie je kvalitná investícia. Skupina J&T ešte naďalej vlastní určité percento Reštitučného fondu, rovnako aj druhý člen bývalého konzorcia, Istrokapitál. To naznačuje náš pozitívny postoj k budúcemu vývoju ceny.