Finančné trhy predpokladajú, že Európska centrálna banka (ECB) zníži na svojom štvrtkovom zasadnutí úrokové sadzby. Kľúčová refinančná sadzba sa nachádza na úrovni 3,25 % už dlhšie ako jeden rok. Prezident ECB Wim Duisenberg vyvolal očakávania, že ešte do Vianoc dôjde v eurozóne k poklesu úrokových sadzieb.
Vo včerajšom vystúpení pred menovým výborom Európskeho parlamentu uviedol, že "inflácia v eurozóne postupne klesá, avšak hospodársky rast v krajinách menovej únie ohrozuje viacero rizík". Jeho vyhlásenia prichádzajú len dva dni pred tým, ako bude rada guvernérov rozhodovať o menovej politike. Od začiatku novembra, keď ECB na poslednom zasadnutí ponechala sadzby nezmenené, sa podľa W. Duisenberga objavili ďalšie dôkazy o oslabovaní inflačných tlakov. Podľa prieskumu agentúry Reuters väčšina analytikov predpokladá, že banka zníži sadzbu o pol percentuálneho bodu na 2,75 %. Dôvodom na takýto pokles má byť okrem spomínaných faktorov aj rastúca nezamestnanosť, nízka spotrebiteľská a podnikateľská dôvera, ako aj slabá obnova ekonomiky v regióne. V reakcii na Duisenbergove vyhlásenia vyvolali okamžitý pokles vládnych dlhopisov krajín eurozóny a pokles futuritných kontraktov. "Vyjadrenia prezidenta ECB naznačujú, že pokles sadzieb je reálny. Už nie je otázka, či nastane pokles, ale kedy," povedala pre agentúru Reuters Audrey Childe-Freeman, analytička CIBC World Markets v Londýne.
Podľa Duisenberga si ECB stále myslí, že v budúcom roku sa eurozóna môže vrátiť na svoj potenciálny rast vo výške viac ako dve percentá. Celosvetové hospodárske problémy, hrozba vojny v Iraku a neistota z dosahov predchádzajúceho poklesu cien akcií na celkový dopyt však tieto perspektívy ohrozujú. ECB sa priznala, že na zasadnutí bankovej rady v novembri sa rokovalo o znížení úrokov, sadzby však ostali nezmenené. Odvtedy si predstavitelia ECB vyhláseniami o priaznivých vyhliadkach inflácie pripravovali pôdu na uvoľnenie menovej politiky. Viacero analytikov sa domnieva, že ECB sa sama vtlačila do kúta svojím príliš reštriktívnym inflačným maximom dvoch percent, pretože to ignoruje štrukturálnu nepružnosť v ekonomikách jednotlivých krajín. "Pre ECB je dôležité opustiť škatuľu, do ktorej sa uzavrela a v ktorej hovorí len o inflácii, a začať sa zameriavať na skutočné problémy európskej ekonomiky," povedal pre dva talianske denníky nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Robert Mundell.
Pre razantnejšie zníženie sadzieb hovoria aj posledné čísla o inflácii. Podľa predbežnej správy z minulého týždňa sa ročná inflácia v eurozóne znížila v novembri na 2,2 % z októbrových 2,3 %.
StoryEditor