Centrálna banka zvýšila odhad rastu ekonomiky

Hrubý domáci produkt Slovenska by podľa najnovšieho odhadu centrálnej banky mal v tomto roku vzrásť o 5 až 5,7 percenta, čo je o jedno percento viac ako NBS pôvodne očakávala. Ani to však nebude stačiť, aby sme sa dostali pred lídra v pomyslenom rebríčku najrýchlejšie rastúcich krajín -- Poľsko.
"V súvislosti s vykázanou rýchlejšou dynamikou HDP v prvom polroku Banková rada konštatovala, že tá by mala pokračovať aj v ďalších štvrťrokoch. V dôsledku toho by mal byť rast reálnej ekonomiky v tomto roku približne o jeden percentuálny bod rýchlejší, ako boli hodnoty z aktualizovaného menového programu," uviedol guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko. Rast ekonomiky z produkčného hľadiska súvisel s vyššou tvorbou pridanej hodnoty vo finančnom sprostredkovaní, v spoločenských službách a priemysle. Napriek pomerne dynamickému rastu nominálnych miezd si rast produktivity práce v bežných cenách zachoval predstih pred rastom nominálnych miezd o 1,5 percentuálneho bodu. V stálych cenách sa produktivita práce zvýšila o 5,8 percenta a jej predstih pred rastom reálnych miezd dosiahol 3,9 percentuálneho bodu.
Naopak, deficit bežného účtu platobnej bilancie by sa mal podľa neho mierne prehĺbiť. Na základe doterajšieho vývoja bežného účtu platobnej bilancie NBS odhaduje dosiahnutie mierne vyššieho ako očakávaného deficitu ovplyvneného predovšetkým vývojom bilancie výnosov a bežných transferov, ako aj vývojom obchodnej bilancie. "Do zahraničia sa platilo viac dividend, ako sme pôvodne odhadovali," odôvodnila viceguvernérka NBS Elena Kohútiková. Podiel deficitu bežného účtu by však nemal prekročiť tri percentá na HDP. Pôvodný odhad hovoril o 1,2 percenta HDP. Vo vývoji zahraničnoobchodnej bilancie nebol identifikovaný vznik nerovnovážneho vývoja, pričom jej deficit je krytý prebytkom na kapitálovom a finančnom účte platobnej bilancie.
V oblasti vývoja inflácie predpokladá NBS jej vývoj v stanovenom koridore, v jeho hornej polovici, ktorý v aktualizovanom menovom programe stanovila na 5,7 až 7 percent. Banková rada diskutovala aj o vplyve vstupu Slovenska do Európskej únie na cenový vývoj. "Za prvé štyri mesiace od vstupu je možné konštatovať, že najväčší vplyv sa prejavil v cenách potravín. Tie v dôsledku prijatia spoločnej poľnohospodárskej politiky vzrástli o tri desatiny percentuálneho bodu," uviedol Jusko.
Napriek dynamickému rastu miezd, umožneného vývojom ziskovosti podnikov v predchádzajúcom a v bežnom roku a legislatívnymi zmenami v oblasti priamych daní, si rast produktivity práce zachoval predstih pred mzdovým nárastom. "Na základe zhodnotenia celkového makroekonomického vývoja je možné konštatovať, že riziko vzniku a pôsobenia dopytových tlakov nebolo dosiaľ identifikované a Banková rada považuje súčasné nastavenie menovej politiky za primerané," odôvodnil ponechanie úrokových sadzieb na súčasnej úrovni guvernér centrálnej banky.
Výmenný kurz koruny a eura bol najdôležitejším faktorom pri ostatných zmenách menovej politiky. Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny si v auguste a v septembri nevyžiadal zo strany NBS korekčné zásahy. "Situáciu na devízovom trhu NBS monitoruje a v prípade vzniku nerovnovážnych tendencií je pripravená využiť dostupné nástroje na ich elimináciu," dodal Jusko. Koruna sa paradoxne aj pri očakávaní, že centrálna banka úrokové sadzby nezmení, oslabila. Dnešná aukcia desaťročných dlhopisov by však v prípade záujmu zahraničných bánk mohla poslať výmenný kurz koruny a eura pod hranicu 40 korún za jedno euro.