Brazílska centrálna banka v stredu prekvapila devízový trh, keď napriek očakávaniam neznížila úroky. Kľúčová úroková sadzba v najväčšej ekonomike Latinskej Ameriky tak ukončila svoj sedemmesačný klesajúci trend a zastavila sa na 16,5 percenta. Podľa správy banky zvýšenie inflácie nedovolilo pokračovať v rapídnom uvoľňovaní menovej politiky. Opačný názor malo 33 ekonómov oslovených agentúrou Bloomberg News, z ktorých ani jeden takýto krok nečakal.
Všetci oslovení analytici predpokladali, že centrálna banka zníži overnightovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu. V správe banky sa píše, že potrebuje čas, aby posúdila, aký má od júna naštartované 10-percentné zníženie úrokov vplyv na hospodársky rast a infláciu v krajine. Spotrebiteľské ceny v Sao Paule od polovice decembra do polovice januára stúpli o 0,7 %. Mesiac predtým narástli o 0,4 %, uvádza sa v štatistike Inštitútu ekonomických štúdií pri Univerzite v Sao Paule. Podľa bankárov z posledného rozhodnutia centrálnej banky vyplýva, že nebude ďalej "experimentovať" a zameria sa na udržanie inflačného cieľa.
Tvorcovia menovej politiky sa snažia znížiť tohtoročnú infláciu na vládou stanovených 5,5 % z minuloročnej úrovne 9,3 %. Banková rada preto hlasovala za ponechanie úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni v pomere hlasov 8 ku 1 "z dôvodu udržania dosiahnutých výsledkov v boji proti infláciou a udržania ozdravovania hospodárstva", píše sa v správe. "Konzervatívne rozhodnutie bolo správne," hodnotí krok centrálnej banky Robert Troster, vedúci ekonóm Brazílskej federácie Asociácie bánk. Očakáva, že centrálna banka bude v znižovaní úrokov pokračovať a do konca roka sadzby klesnú o 3 percentuálne body na úroveň 13,5 %. Brazílska centrálna banka znižovala úrokovú sadzbu od júna v snahe oživiť najväčšiu latinskoamerickú ekonomiku, keď HDP klesal v druhom aj treťom kvartáli minulého roka. Vláda predpokladá, že hospodárstvo krajiny vlani narástlo o necelé 1 %, kým prieskum centrálnej banky uskutočnený medzi ekonómami a zverejnený minulý týždeň hovorí o predpokladanom raste iba o 0,1 %. Bol by to najslabší výkon brazílskej ekonomiky od roku 1992.
Kým hospodárstvo rástlo veľmi pomaly, inflácia, naopak, klesala závratnou rýchlosťou. Ešte v máji inflácia dosiahla 7-ročné maximum 17,2 %. Konsolidácia cenovej hladiny prišla relatívne krátko po tom, čo prezident Luiz Inacio Lula da Silva po svojom zvolení začal so znižovaním výdavkov. Rozhodnutie centrálnej banky odráža presvedčenie, že spoločnosti čoskoro začnú zvyšovať ceny vzhľadom na rastúci dopyt obyvateľstva po tovaroch a službách. Navyše, podobne ako v Severnej Amerike, aj tu plánujú výrobcovia postupne premietnuť do nákladov stúpajúce ceny niektorých komodít, najmä energie.
StoryEditor