Do veľkej štvorky českých stavebných spoločností patrí aj Železniční stavitelství (ŽS), a. s., Brno. Do roku 1992 ŽS patrilo pod generálne riaditeľstvo VHJ v Bratislave. Vtedajšie závody v Bratislave, Brne a Prahe sa privatizovali, každý inak, pri pražskom a brnianskom sa použila kupónová metóda. ŽS Brno sa podieľa cez svoju dcérsku a. s. na rekonštrukcii železnice zvanej "stavba koridora" aj na Slovensku.
Privatizáciu ŽS Brno označil za najúspešnejšiu spomedzi troch bývalých závodov ŽS Bratislava, riaditeľ závodu ŽS Energetické a ekologické stavitelství Petr Sláčala pri prezentácii systému riadenia firmy v Klube ekonómov. Brniansky podnik totiž zostal ako kompaktný celok so strojmi, s ľuďmi a know-how. Generálny riaditeľ ŽS Michal Štefl dokázal vládu ČR presvedčiť ešte v roku 1993, aby podporila výstavbu koridorov a ponúkol služby svojej firmy. Minuloročné tržby ŽS boli 6,52 mld. Kč, v porovnaní s rokom 2000 vzrástli o 15 %. Prevažnú časť z nich predstavovali práce na stavbe druhého koridora, najmä v úseku Přerov - Ostrava. Zisk ŽS dosiahol takmer 81 mil. Sk, z neho tretinu rozdelili na výplatu dividend, ktoré boli 6 %.
Viac než dve tretiny výkonov pochádzali z prác pre železnice, 20 % predstavovali pozemné stavby, nasledovali cestné a energetické stavby. ŽS podľa slov Sláčalu v občianskej výstavbe podniká aj preto, lebo dokončené práce predstavujú najlepší marketing a public relations napriek tomu, že miera zisku je tu veľmi nízka - do 3 %. V Brne ŽS postavili developerským spôsobom M-palác (dominanta južného Brna, sídli v nej Volksbank, a. s.). V areáli brnianskeho výstaviska nedávno postavili pavilón V, ďalej market Hornbach, budovu Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
ŽS preniká na Balkán
Závod Energetické a ekologické stavitelství stavia najmä napájacie stanice pre koridory a meniarne pre dopravné podniky. Dokončili stavbu v Bystřici pod Pernštejnom, významnú pre referencie firmy - Ekologickú kotolňu pre spaľovanie biomasy. Sláčala predpokladá, že v rámci ČR sa do takýchto projektov budú investovať stovky miliárd. Obrat závodu za minulý rok bol 730 mil. Kč. "V situácii, keď do ČR prichádzajú silné zahraničné developerské skupiny, sme jediná česká firma, ktorá svoje produkty vyváža do zahraničia. Pripravuje sa stavba balkánskeho koridoru Bulharsko - Grécko - Turecko a s našimi produktmi by sme sa tam chceli presadiť," pokračuje Sláčala. V Bulharsku a Grécku ŽS tento rok dokončili rekonštrukciu železnice za 18 mil. eur. Spoločnosť zamestnáva 2 200 zamestnancov s priemerným platom vyše 17-tisíc Kč. Majoritným akcionárom ŽS je stavebná firma ŽPVS Uherský Ostroh, a. s.
Dcéra v SR stavia koridory
Na Slovensku má ŽS účasť v a. s. Železničné stavebníctvo Bratislava a Slovenské tunely. Prostredníctvom týchto firiem sa od jari zúčastňuje na budovaní koridora Bratislava-Rača - Svätý Jur spolu s Doprastavom. Na financovaní koridora sa z troch štvrtín podieľajú fondy ISPA. Spoločnosť dosiahla za prvý polrok tržby 312 mil. Sk. Má 168 zamestnancov, ich mesačná mzda dosiahla 18 712 Sk. Aj slovenská dcéra sa angažuje v Grécku, tento rok tu plánuje prestavať 1,5 mil. eur. Jeden z nástupcov bývalej federálnej VHJ je Železničné staviteľstvo, s. r. o., Bratislava, o jej aktivitách je málo správ.
V ČR je pred dokončením prvý koridor (Děčín - Praha - Česká Třebová - Břeclav) a vo výstavbe je druhý koridor (Ostrava - Přerov - Břeclav). Spolu na 170 km oboch koridorov môžu vlaky jazdiť rýchlosťou 160 km za hodinu. Cestovný čas rýchlikov v úseku Břeclav - Děčín sa skrátil o hodinu. Tento rok sa do koridorov investuje 12 mld. Kč. Oba koridory budú stáť 73 mld. Kč, prvý bude dokončený na budúci rok, druhý v roku 2005.
StoryEditor