V Bagdade sa v pondelok po 19-dňovej prestávke začalo pojednávanie s bývalým irackým prezidentom Saddámom Husajnom a šiestimi spoluobvinenými v procese genocídy irackého kurdského obyvateľstva koncom osemdesiatych rokov. Saddám zatiaľ, na rozdiel od predchádzajúcich pojednávaní, podľa agentúry AP v tichosti sedí a neskáče do reči sudcovi, ako to mal vo zvyku. Saddáma a ďalších obvinených zastupujú na súde právnici, ktorých im pridelil súd. Obhajcovia, ktorých si sami vybrali, totiž proces bojkotujú na protest proti tomu, že im súd nenecháva dostatok času na prípravu a štúdium materiálov.
Proces sa vzťahuje na vyvraždenie desiatok tisícov Kurdov počas vojenskej operácie Anfal v rokoch 1987-1988, ktorej cieľom bolo zlikvidovať kurdské milície bojujúce za nezávislosť a vyčistiť severný región pozdĺž hranice s Iránom od Kurdov. Saddám obvinil irackých Kurdov z napomáhania Iránu počas iracko-iránskej vojny. Prokuratúra požaduje pre obžalovaných trest smrti za genocídu a zločiny proti ľudskosti. Podľa Kurdov z postihnutých oblastí, ktorí prežili, iracká armáda odvliekla z dedín mladých mužov a proti obyvateľom použila zakázaný yperit a nervové látky. Najznámejší zákrok v dedine Halabdža z marca 1988, pri ktorom zahynulo približne 5000 Kurdov, bude prejedávaný osobitne.
Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna odsúdili už na trest smrti obesením za spoluúčasť na vyvraždení 148 šiitských obyvateľov dediny Dudžaíl z roku 1982, ktoré malo byť odvetou za pokus o atentát na jeho osobu.
StoryEditor