Etiópiou podporovaná somálska vláda vyhlásila vo štvrtok výnimočný stav. Ako uviedol hovorca vlády Abdirahman Dinari pre agentúru AFP, "vládny výbor pre národnú bezpečnosť schválil výnimočný stav v záujme nastolenia mieru v krajine, predovšetkým v hlavnom meste Mogadišo, ako aj odzbrojenia." Somálsky premiér Alí Muhamad Džedí má už za sebou prvé rokovania s predstaviteľmi miestnych komunít z Mogadiša o podmienkach hladkého prevzatia kontroly vládnymi jednotkami, ktoré bez odporu vstúpili do jeho okrajových častí.
"Sme v Mogadišo," vyhlásil Džedí vo štvrtok po stretnutí s lídrami klanu. "Koordinujeme naše sily na prevzatie kontroly v Mogadiši," povedal somálsky premiér, ktorého privítali v meste Afgoye desiatky tradičných vodcov z hlavného mesta a stovky vládnych a etiópskych vojakov bojujúcich viac ako týždeň proti islamským milíciám. Odchod z mesta nariadil vodca povstalcov Šaríf Šejk Ahmed, ktorý pre arabskú televíznu stanicu al-Džazíra uviedol, že militanti tak chcú zabrániť krviprelievaniu v metropole.
Mogadišo bolo šesť mesiacov baštou islamských militantov, ktorí z mesta ustúpili pred blížiacimi sa somálskymi a etiópskymi jednotkami. Z mesta medzitým prichádzajú správy o rabovaní a zrážkach medzi klanovými skupinami. Rokovania s kmeňovými vodcami a "inými zoskupeniami občianskej spoločnosti" boli naplánované v mestách Balad a Afgoye s cieľom dohodnúť podmienky obnovenia poriadku v meste, povedal pre agentúru AFP somálsky minister informácií Alí Ahmed Džamá.
Rozsiahle boje vypukli 20. decembra po tom, ako islamisti dodržali svoj sľub, že spustia útoky, ak sa etiópske jednotky podporujúce vládu do týždňa nestiahnu. Bojovníci Najvyššej islamskej rady Somálska (SICS) obsadili väčšiu časť Somálska vrátane jej metropoly. Povstalci sa netaja plánom postupne v celej krajine zaviesť právo šaría, založené na interpretácii Koránu radikálnou vetvou islamu. Etiópia sa oficiálne zapojila do somálskeho konfliktu v sobotu. Etiópsky premiér Meles Zenawi označil zásah za nevyhnutný v záujme územnej integrity svojej krajiny. Podľa Zenawiho Etiópia nasadila do bojov v Somálsku 3 až 4 tisíc vojakov.
Etiópia tvrdí, že jej jednotky doteraz zabili približne tisíc osôb, prevažne proislamských bojovníkov, tento údaj však nebol overený z nezávislých zdrojov. V Somálsku nie je skutočná výkonná národná vláda od roku 1991, keď vojnoví vodcovia zvrhli diktátora Muhammada Siada Barrého a potom začali bojovať navzájom, čo krajinu uvrhlo do anarchie. Dočasnú vládu sa podarilo sformovať v roku 2004 za pomoci OSN s cieľom obnovenia poriadku po rokoch bezprávia. Musí však bojovať o uplatnenie svojej moci za silného odporu islamského hnutia.
Bezpečnostná rada OSN nedosiahla v stredu dohodu o vyhlásení, ktoré malo byť výzvou na okamžité stiahnutie všetkých zahraničných jednotiek z krajiny a na ukončenie vojenských operácií, informoval o tom diplomat Mutlak al-Kahtání, ktorý je vyslancom Kataru pri OSN. BR sa na znení textu nedohodla ani v utorok. Katar, ktorý v utorok vyzval na mimoriadnu schôdzku rady s cieľom prediskutovať ofenzívu somálskych vládnych síl podporovaných Etiópiou voči islamským jednotkám, sa ocitol v izolovanej pozícii. Kameňom úrazu bol odsek textu, ktorý "požaduje, aby sa všetky zahraničné sily okamžite stiahli z územia Somálska a zastavili vojenské operácie vo vnútri Somálska".
Prezident Eritrey Issaias Afeworki pritom v stredu obvinil znepriatelenú Etiópiu z eskalácie konfliktu v Somálsku. Podľa Issaiasa je "súčasná situácia v Somálsku výsledkom intervencie zahraničných síl, najmä Etiópie," uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke eritrejského ministerstva informácií. Reakcia Asmary nasleduje iba deň po tom, ako etiópsky premiér vyhlásil, že jeho sily, ktoré podporujú slabú somálsku vládu, zabili viac ako 1000 príslušníkov nepriateľských jednotiek, ku ktorým patria aj eritrejské jednotky. Zenawi zároveň prisľúbil totálnu porážku islamského hnutia, pričom vyjadril presvedčenie, že boje "sa skončia v priebehu niekoľkých dní, nie týždňov."
Podľa svedkov veľký počet zahraničných bojovníkov smeruje na juh. Vodcovia islamského hnutia vyzvali zahraničných moslimov, aby sa pridali k ich "svätej vojne" proti Etiópii, kde žije veľká kresťanská populácia. Stovky podľa všetkého na výzvu reagovali. Islamskí bojovníci v Kismayo verbovali deti, ako vyplýva z dôvernej správy OSN o situácii v krajine. V správe sa spomínajú rodiny chlapcov, ktorých odviedli na frontové línie v meste Džilib, 110 kilometrov severne od Kismaya. Podľa obyvateľov islamský vodca Hassan Dahír Aweys dorazil do Džilibu so stovkami bojovníkov na 45 nákladných autách a s protilietadlovými zbraňami.
StoryEditor