Idey znejúce rozumne vo Washingtone môžu stroskotať v tvrdej realite bagdadských ulíc. Návrhy na oveľa rýchlejšie odovzdanie moci irackým silám napríklad prehliadajú fakt, že len ich malá časť je skutočne pripravená na boj a že hlboké rozdiely pretrvávajú medzi irackými lídrami. Iracká študijná skupina v stredu odporučila, aby americký prezident George W. Bush pohrozil znížením ekonomickej a vojenskej podpory, ak irackí predstavitelia nedokážu splniť termíny, ktorých cieľom je potlačenie násilia. Vyzvala aj na to, aby sa úloha amerických jednotiek sústredila na oblasť výcviku a aby oveľa rýchlejšie oproti doterajším plánom odovzdala bezpečnostnú zodpovednosť irackým silám.
V irackých silách je však množstvo šiitov a sú v nich infiltrované šiitské milície. Viacerí americkí experti sa domnievajú, že irackí vojaci nebudú pripravení na boj ešte aspoň tri až päť rokov. Bývalý analytik Pentagonu Anthony Cordesman odhaduje, že iba tretina irackých oddielov je efektívnych a "potrvá roky, nie mesiace, aby sa situácia ustálila." Vojaci v oblasti to potvrdzujú. "Skutočne nie sú vycvičení. Sedia okolo a popíjajú namiesto toho, aby išli na hliadku. Boja sa toho, čo treba robiť," hovorí 20-ročný Diego Cabezas o irackých vojakoch, s ktorými slúži v Rámádí v provincii Anbar. "Aj keď odídeme, bude to tu chaotické. Vláda nie je dostatočne silná a armáda nie je pripravená riešiť veci," povedal.
Pripravenosť vojakov je len jedna z problematických záležitostí, ktorým čelia USA v Iraku. Po troch rokoch krviprelievania väčšina Iračanov súhlasí, že Washington musí zmeniť svoju stratégiu. Namiesto presadzovania potrebnej jednoty je však iracká politická energia smerovaná na posilnenie pozícií rôznych sektárskych skupín. Dôsledkom toho je slabá, neefektívna vláda, rozdelená v mnohých otázkach, a to napriek zastúpeniu sunnitov, šiitov a Kurdov vo vrcholných pozíciách.
Šiitský politik Abdul Azíz al-Hakím viac ako rok požaduje, aby Američania umožnili irackým silám potlačiť odpor sunnitských povstalcov. To sa však nepozdáva sunnitským členom vlády premiéra Núrího al-Málikího z dôvodu obáv, že by to mohlo viesť k nárastu útokov proti sunnitom. Podľa sunnitského vedenia predstavujú šiitské milície a komandá smrti, podľa niektorých vedené šiitskými politikmi, najväčšiu hrozbu stabilite. Šiitskí vodcovia zas obviňujú z chaosu sunnitských povstalcov, z ktorých niektorí údajne môžu mať prepojenie na popredných politikov.
Žiadna zo strán nie je ochotná urobiť prvý krok k odstráneniu ozbrojených skupín pre obavy, že ich vlastné komunity zostanú úplne vydané napospas útokom. Aj keby sa politici dohodli, nie je isté, či by každý dokázal rozpustiť ozbrojené skupiny bez ďalšieho krviprelievania. "Chýba tu autorita v dôsledku slabosti vlády a jej neschopnosti uplatniť svoje právomoci," uviedol predseda irackého parlamentu Mahmúd al-Mašhadání. "To vyvoláva veľký chaos."
StoryEditor