Francúzsko "vytočilo" Turecko

Rozhodnutie Francúzska uzákoniť popieranie arménskej genocídy ako zločin zrejme negatívne ovplyvní vzťahy medzi oboma krajinami, pretože Ankara popiera, že ku genocíde vôbec došlo. Turecko minulý týždeň na krátko odvolalo svojo veľvyslanca v Paríži "na konzultácie" a na protest proti hlasovaniu, ktoré prebehne 18. mája 2006. Stiahlo aj svojho veľvyslanca v Ottave po tom, čo kanadský premiér podporil stanovisko Arménska, že v Osmanskej ríši v roku 1915 išlo o genocídu.
Tureckí akademici varovali, že uzákonenie opozičného návrhu by znamenalo "katastrofu" pre demokratické hnutie v Turecku, a mohlo by dokonca spôsobiť hospodársky rozvrat, pretože podnikatelia varujú, že by mohlo dôjsť k bojkotu francúzskych výrobkov v Turecku.
Hovorca francúzskeho prezident Jacqua Chiraca zákon obhajuje: "Prezident [zdôrazňuje] význam minulosti Turecka v rámci ... európskych hodnôt," uviedol.
Arménska otázka je vo Francúzsku obzvlášť citlivá kvôli 450- tisícovej arménskej menšine v krajine. Arméni tvrdia, že v rokoch 1915-18 ich zahynulo v Osmanskej ríši až 1,5 milióna. Turecko genocídu popiera, a pripúšťa iba smrť niekoľkých tisícok Arménov a Turkov v dôsledku občianskej vojny a hladomoru.
Medzi európske krajiny, ktoré už uznali vraždenie Arménov za genocídu, patria Cyprus, Grécko, Belgicko, Švédsko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Švajčiarsko, či Holandsko.
Halil Berktay, jeden z prvých tureckých historikov, ktorý narušil tabu ohľadne arménskej otázky, pre francúzsky denník Le Monde uviedol, že dopady nového zákona by boli "strašné". Ankara by podľa neho mohla odpovedať zákonom, kriminalizujúcim uznávanie genocídy. "V Turecku existuje silná nacionalistická a antieurópska vlna," vyhlásil.
Francúzsky zákon by trestal popieranie arménskej genocídy väzením na jeden rok alebo pokutou vo výške 45 000 eur, čo zodpovedá trestu za popieranie holokaustu.
Eurokomisár pre rozširovanie Olli Rehn Turecko varoval, aby urýchlilo reformy, pretože inak mu koncom roka hrozí pozastavenie prístupových rokovaní zo strany Bruselu za nedodržanie európskych štandardov. "Je nevyhnutné, aby turecká vláda okamžite prijala opatrenia na naštartovanie tempa reforiem v krajine," vyhlásil Rehn. V európskych kruhoch narastá podozrenie, že Turecko sa vzdáva reforiem v oblasti ľudských práv a demokracie a v krajine sa rozmáha nacionalizmus a dezilúzie spojené s Európou.
19. mája došlo v Ankare v dôsledku nedávneho prijatia súdneho zákazu nosenia náboženských symbolov v priestoroch verejných inštitúcií k útoku islamistického extrémistu na sudcov najvyššieho súdu Turecka, pri ktorom bol jeden zo sudcov zastrelený a ďalší štyria zranení.