Spojené štáty pri príležitosti desiateho výročia daytonskej dohody, ktorá ukončila vojnu v Bosne, vyzvali bosnianskych lídrov, aby sa dohodli na ústavných reformách zameraných na ďalšie zjednotenie stále rozštiepenej krajiny.
Americkí a bosnianski predstavitelia rokujú o spôsoboch revízie ťažkopádnej bosnianskej ústavy vytvorenej v Daytone. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Nicholas Burns vyjadril nádej, že dohodu oznámia na utorkovom obrade vo Washingtone za prítomnosti šéfky americkej diplomacie Condoleezzy Riceovej.
Burns vyzdvihol daytonské dohody ako "kľúčový moment v americkej diplomacii". Dohody z leteckej základne v Ohiu ukončili vojnu z rokov 1992-92, ktorá si vyžiadala viac ako 200.000 mŕtvych a 1,8 milióna ľudí vyhnala z domovov.
S cieľom zaistiť rovnováhu síl medzi bosnianskymi Srbmi, Chorvátmi a Moslimami rozdelila daytonská dohoda Bosnu na dva miništáty so širokou autonómiou - Srbskú republiku (RS) a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Obe entity sú spojené slabou spoločnou vládou a trojčlenným kolektívnym prezídiom, v ktorom sú zastúpení predstavitelia každého hlavného etnika.
Ako však Burns dodal, "jednoducho povedané, daytonské dohody treba modernizovať. Poslednú dekádu Bosne dobre slúžili, ale nikdy neboli zamýšľané ako nemenné a večné".
Na základe revidovanej ústavy by mal úrad prezidenta zastávať jeden človek, mal by byť posilnený parlament. Reformy týmto smerom Západ označuje za otvorenie cesty pre vstup Bosny do EÚ.
Podrobnosti o rokovaniach Burns neposkytol, načrtol však bledé vyhliadky pre Bosnu, ak jej lídri nebudú spolupracovať na zmenách ústavy.
"Bude to znamenať, že krajina nebude mať perspektívu, že nebude mať možnosť vstúpiť do Európskej únie," povedal Burns na pôde Amerického mierového inštitútu (USIP), vládou financovaného think-tanku. "Bosna nemôže zostať rozbitým štátom a myslieť si, že môže nájsť svoje miesto v Európe," dodal.
Burns tiež zatlačil na troch bosnianskych prezidentov, prítomných na podujatí pri príležitosti daytonského výročia, aby razantnejšie pátrali po bývalých bosnianskosrbských lídroch Radovanovi Karadžičovi a generálovi Ratkovi Mladičovi, ktorých haagsky tribunál v roku 1995 obžaloval z vojnových zločinov.
"Títo dvaja hľadaní bránia všetkým obyvateľom Bosny" v tom, aby zaujali v Európe miesto, ktoré im patrí, povedal Burns.
Burns varoval, že USA nepodporia členstvo Bosny v NATO, kým nebude dvojica obvinených zadržaná. Ako dodal, bosnianski predstavitelia ho ubezpečili, že oznámia nový záväzok postaviť Karadžiča a Mladiča pred justíciu.
Na konferencii bol prítomný aj Richard Holbrooke, bývalý balkánsky emisár USA a architekt daytonskej dohody, ktorú uzavreli po trojtýždňovom maratóne rokovaní. Srbskú stranu, vrátane bosnianskych Srbov, zastupoval vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič, Chorvátov vtedy reprezentoval prezident Chorvátska Franjo Tudjman a bosnianskych Moslimov Alija Izetbegovič.
Burns vyjadril nádej, že obrad pri príležitosti 20. výročia daytonských dohôd sa uskutoční v Bruseli. "Sme presvedčení, že ľudia (v Bosne) sú pripravení na jednotnejší, a tým pádom modernejší európsky štát," povedal.
StoryEditor