Experti o trhu práce EÚ

Európske pracovné trhy sa vo všeobecnosti považujú za príliš rigidné. Jednou z hlavných výziev EÚ a jej stratégie ekonomickej, sociálnej a environmentálnej reformy (Lisabonská stratégia) je spraviť pravidlá riadiace trh práce flexibilnejšími a súčasne zachovať dobrú úroveň sociálneho zabezpečenia. Marcové stretnutie Rady v roku 2000 a stretnutie Rady v Štokholme o rok neskôr definovali v tejto oblasti množstvo cieľov:
- celková miera zamestnanosti na úrovni 70% do roku 2010 (67% v roku 2005)
- miera zamestnanosti žien na úrovni 60% v roku 2010 (57% v roku 2005)
- miera zamestnanosti starších pracovníkov na úrovni 50% v roku 2010
V roku 2003 podčiarkla Kokova správa potrebu väčšej flexibility na trhoch práce pri "poskytnutí pracovníkom primeranú úroveň zabezpečenia". Podľa správy flexibilita je nielen v záujme zamestnávateľov, ale tiež pracovníkov, ktorí tak môžu ľahšie kombinovať prácu so starostlivosťou o rodinu, vzdelávaním a svojimi preferenciami trávenia voľného času.
Správa vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov k nasledujúcim krokom:
- prehodnotiť a prispôsobiť úroveň flexibility v štandardných kontraktoch (zmluvné podmienky, organizácia pracovného času, pracovný čas, mechanizmy na stanovenie miezd a mobilita pracovníkov)
- zaviesť iné formy kontraktov, ktoré by vyhovovali zamestnávateľom aj zamestnancom
- odstrániť prekážky pre agentúry, ponúkajúce prácu na čiastočný úväzok, najmä rozdiely medzi členskými štátmi
- podporovať používanie informačno-komunikačných technológií a flexibulnejšieho pracovného času ako nástroja na modernizáciu organizácie práce
- odstrániť neatraktívnosť práce na čiastočný úväzok
- prispôsobiť systémy sociálnej ochrany tak, aby podporovali mobilitu pracovnej sily
Počas tohtoročného Týždňa zamestnanosti diskutoval panel expertov o posúdení súčasnej situácie a o tom, ako ďaleko Európa zašla pri riešení problémov, ako aj o možných nedostatkoch.
Pozície:
Ronald Janssen, poradca Európskej konfederácie odborov ETUC, sa bližšie pozrel na severské modely trhu práce, vrátane dánskeho modelu "flexikurity", o ktorom sa mnoho diskutuje. Povedal: "Tieto modely popierajú bežné názory, že existuje rozpor medzi cieľmi tvorby pracovných miest a sociálnej súdržnosti". Svoju tézu o tom, že nízky stupeň nerovnosti sa vyskytuje zvyčajne s vysokými mierami zamestnanosti, podporil štatistickými dôkazmi zo štúdií OECD a Svetovej banky a tiež indexom konkurencieschopnosti Deloitte, v ktorom sú škandinávske krajiny v vysokou rovnosťou príjmov neustále na vedúcich pozíciách.
Janssen pochválil voľbu severských krajín investovať do zručností svojej pracovnej sily tým, že poskytujú maximálne zručnosti toľkým pracovníkom, ako je to možné. Uviedol príklad Dánska ako krajiny, ktorá si v súčasnosti počína najlepšie v EÚ, pokiaľ ide o poskytovanie pracovných miest a ktoré vydáva na zamestnanosť takmer dvakrát také vysoké percento svojho HDP ako Nemecko, ktoré má so zamestnanosťou notorické problémy.
Janssen povedal, že "zlé karaoke", čím mal na mysli kopírovanie častí severského modelu, nie je tým, čo Európa potrebuje, ale že tu sú lekcie, z ktorých sa dá poučiť a ktoré by mali byť aplikované v "holistickom a konzistentnom prístupe": politika trhu práce musí byť podporená efektívnou makroekonomickou politikou. V tomto kontexte sa zdá byť mimoriadne sľubnou politika severských krajín -- cyklické politiky dopytu vysokého verejného nadbytku v rastúcej fáze ekonomického cyklu a masívne injekcie na strane dopytu v čase opačnej fázy cyklu. "Flexicurity" uľahčuje prechod z jedného pracovného miesta na druhé, ale nevytvára v čistom nové pracovné miesta.
John Philpott, hlavný ekonóm v Chartered Institute of Personnel and Development (CIPD), povedal, že zvláštnosti severských krajín, najmä ich relatívne malá veľkosť a homogénnosť a etablovaná pracovná etika, musia byť vzaté do úvahy. Kritizoval tiež názor, vychádzajúci z bruselských kruhov, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest. Povedal, že pojmy ako lisabonská stratégia by "neobstáli v teste psa a kačky", čo znamená, že ak by ste ich použili na niekoho, oho by ste stretli v krčme, osoba by veľmi pravdepodobne nevedela, o čom hovoríte.
Philpott však tiež povedal, že existuje niečo ako európske spoločné dobro -- vrátane holistického poňatia ekonomického a sociálneho blahobytu a rovnako aj zhoda o tom, že voľné trhy predstavujú prostriedok a nie cieľ. Maximalizácia tohto spoločného dobra nie je to isté ako maximalizácia materiálneho blahobytu, ktorý sa dá merať rastom HDP a produktivity. Povedal, že voľba medzi alternatívami, napr. takou, ktorú nazval "paradox bohatstva a štastia" (vo Veľkej Británii subjektívny pocit štastia počas posledného storočia ledva vzrástol, hoci materiálny blahobyt narástol značne), musí byť viac pochopená.
Pri diskusii o budúcom sociálnom modeli Európy odporučil, že v otvorenej metóde koordinácie by mal byť poskytnutý väčší priestor hladu občianskej spoločnosti, že by mali byť zvýraznení "víťazi a porazení" a druhým uvedeným by mala byť poskytnutá podpora a tiež aj to, že diskusia by sa mala vyhnúť ideológii a mýtom.
Göran Hultin, poradca firmy Manpower, povedal, že úspech škandinávskych modelov buduje na skutočnosti, že sociálny dialóg je v týchto krajinách vedený konštruktívne a nie konfrontačne. Poukázal na čísla ILO, podľa ktorých v krajinách EÚ-15 sú Gréci tými, ktorí sa najviac obávajú o stratu svojho pracovného miesta, a to aj keď dĺžka pobytu na jednom pracovnom mieste je tam najdlhšia, kým Dáni majú najmenšie obavy, a to aj keď ich pobyt na jednom pracovnom mieste je najkratší. "Zostávanie na jednom pracovnom mieste neposkytuje bezpečnosť," povedal, "ale ľahkosť nájdenia nového (pracovného miesta) áno".
Hultin súhlasil s Janssenom v otázke dôležitosti zručností pracovnej sily, ktorú ilustroval niekoľkými číslami: technológia na pracoviskách sa dnes vyvíja takým spôsobom, že dnešné pracovné miesta budú o desať rokov zastaralé, a ešte rýchlejšie v sektoroch s vysokým rastom. 80% pracovnej sily v roku 2015 je už na trhu práce. A nezamestnanosť je v miere 12% pre pracovníkov bez zručností, ale len 4% pre tých s univerzitným vzdelaním.
Hultin tiež poukázal na niektoré zo závažnejších rozdielov medzi ekonomikami EÚ a USA, ktoré, ako povedal, vysvetľujú vyšší rast USA a nižšiu mieru nezamestnanosti: Podľa štúdie Komisie Zamestnanosť v Európe 2001 sa v USA začína tvorba pracovných miest, len čo začne rásť HDP. V EÚ sú pracovné miesta vytvárané len vtedy, keď rast HDP presiahne úroveň 2%, čo sa v prípade mnohých európskych ekonomík nestalo už roky.