Názory Belgicka a Slovenska na ďalší osud európskej ústavnej zmluvy sú veľmi podobné, obe krajiny ju ratifikovali a vítajú aktivity nemeckého predsedníctva na jej oživenie. Po dnešnom stretnutí to skonštatovali predseda Národnej rady SR Pavol Paška a predsedníčka Senátu Belgického kráľovstva Anne-Marie Lizinová, ktorá v pondelok pricestovala na trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska.
"Dúfam, že sa počas nemeckého predsedníctva naozaj nájde aspoň návrh riešenia, ktorý dospeje pred rokom 2009 ku prijatiu takéhoto typu zmluvy," povedal po stretnutí Paška. Belgicko podporuje Nemecko v úsilí o oživenie ústavnej zmluvy. Váhajúcim krajinám podľa predsedníčky belgického senátu treba poskytnúť čas, ktorý bude potrebný. Belgicko súhlasí so súčasným textom, je proti akýmkoľvek negatívnym zmenám. "Keby sa však dokument otváral, boli by sme za jasnejšie definovanie vzťahov mužov a žien," doplnila. Postoj Slovenska je k otváraniu textu zdržanlivejší. "Myslím si osobne, že otvorenie textu, či dokonca prijatie mechanizmu o novom konvente by skôr opäť predznamenalo nekonečnú story, ktorá by neviedla podľa mňa efektívnym spôsobom k dosiahnutiu dohody o texte zmluvy," doplnil Paška.
Nemecko počas predsedníctva v Európskej únii otvorilo novú fázu v otázke európskej ústavnej zmluvy, ktorá sa ocitla v slepej uličke po tom, ako ju odmietli francúzski a holandskí voliči. Predložilo preto podrobný časový harmonogram pre konzultácie o európskej ústavnej zmluve, ktorú chce oživiť. Zo súčasného dokumentu chce uchovať čo možno najviac.
Okrem otázok euroústavy a ďalšieho rozširovania EÚ predsedovia parlamentov dnes hovorili aj o energetike či ochrane externých hraníc Európskej únie. Lizinová sa zaujímala o objem ilegálnej migrácie a o to, ako Ukrajina spolupracuje pri vracaní nelegálnych migrantov. Paška ju informoval o opatreniach na komplikovanom geografickom reliéfe slovensko-ukrajinských hraníc.
Lizinová skonštatovala, že aj u nich prebieha diskusia o energetike a budúcich zdrojoch energie. Zaujímala sa o to, ako Slovensko kooperuje s hlavnými dodávateľmi, hlavne s Ruskou federáciou, aké sú ambície ruských investícií, napríklad Gaspromu do technológií prenosu plynu a ropy. Neobišli ani problematiku atómových elektrární. Paška ju informoval o stave, v akom pravdepodobne bude slovenská energetika po odstavení dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
StoryEditor