Gruzínsko a Rusko dnes obnovili rokovania o odsune ruských vojakov z dvoch základní z čias Sovietskeho zväzu. Ruský prezident Vladimir Putin varoval, že Moskva nebude tolerovať, ak sa na ňu bude na rokovaniach vyvíjať nátlak.
Obe krajiny sa nevedia dohodnúť na časovom harmonograme sťahovania ruských vojakov, čo sa stáva zdrojom napätia medzi Moskvou a Tbilisi. Snaha o dosiahnutie odsunu vojakov je súčasťou úsilia prezidenta Michaila Saakašviliho a jeho prozápadnej vlády o vymanenie sa spod ruského vplyvu.
Gruzínsko minulý týždeň uvalilo na základne sankcie, aby tak urýchlilo odchod Rusov. Tamojšie úrady obmedzili vydávanie víz ruským vojakom a zaviedli dodatočné kontroly dodávok tovarov na a zo základní.
"Takýto nátlakový spôsob vedenia rokovaní sa mi zdá byť bezdôvodný," povedal v tejto súvislosti Putin. Ako dodal, jeho krajina má svoje vlastné spôsoby možného nátlaku na bývalé sovietske republiky, vrátane vyzvania ruských energetických spoločností, aby svoje dodávky predávali za ceny, aké platia na svetovom trhu, namiesto výhodnejších cien ponúkaných štátom bývalého ZSSR.
Gruzínsko požaduje, aby sa ruskí vojaci stiahli do januára 2008, Moskva však žiada o čas, aby mohla pripraviť infraštruktúru pre vracajúcich sa príslušníkov svojej armády.
Zdá sa však, že gruzínska strana je pripravená na kompromis. Ako povedala pre noviny Kviris Palitra predsedníčka parlamentu Nino Burdžanadzeová, Gruzínsko by mohlo akceptovať zavŕšenie odsunu vojakov niekedy v priebehu roku 2008, ako to navrhuje Moskva.
"Nie je až natoľko rozhodujúce, či budú základne stiahnuté pred 1. januárom 2008 alebo až v máji toho istého roka," povedala.
Vedúci ruskej delegácie Igor Savolskij odmietol špekulácie, že obe strany budú diskutovať aj o možných kompenzáciách za odsun vojakov. Moskva predtým žiadala od Tbilisi vyplatenie niekoľko stoviek miliónov dolárov.
Časť vojakov sa podľa Savolského presunie do Arménska, ktoré je blízkym spojencom Moskvy v tomto regióne, väčšinu však stiahnu do Ruska.
Ruský generál Jurij Balujevskij minulý týždeň konštatoval, že Moskva možno presunie do Arménska časť svojej vojenskej techniky.
Na túto možnosť dnes negatívne reagoval susedný Azerbajdžan. "Takýto vývoj nebude slúžiť záujmom mieru a bezpečnosti v tejto oblasti a bude zdrojom napätia... v procese riešenia konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom," uvádza sa vo vyhlásení azerbajdžanského ministerstva zahraničných vecí.
Baku sa s nevôľou pozerá na vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Arménskom. Tbilisi stojí podľa Azerbajdžanu za separatistami, ktorí vtrhli do prevažne arménskej enklávy Náhorný Karabach v konflikte, ktorý si v 90. rokoch minulého storočia vyžiadal tisíce obetí na životoch.
1 2 sla ed
StoryEditor