"Počas volebného obdobia tohto parlamentu položíme základný kameň výstavby skupiny jadrových zariadení novej generácie," povedal Scajola talianskemu odborovému zväzu zamestnávateľov Confindustria.
Nový premiér talianskej pravicovej vlády Silvio Berlusconi už počas svojej volebnej kampane avizoval, že podporí znovuzavedenie nukleárnej energie v krajine. Rozhodnutie o zatvorení jadrových reaktorov bolo prijaté po referende z roku 1987, v súvislosti s černobyľskou tragédiou v apríli 1986.
Ako sa stavajú k jadrovej energii ostatné štáty EÚ:
Francúzsko je v oblasti jadrovej energetiky svetovým lídrom. Vlastní 59 reaktorov, ktoré produkujú 70 percent celkovej energie krajiny. Prezident Nicolas Sarkozy vyzýval ostatné štáty, aby prešli na nukleárnu energiu a bojovali tak proti globálnemu otepľovaniu.
Vláda Veľkej Británie podporuje výstavbu nových jadrových elektrární, ktoré považuje za čistý zdroj energie prispievajúci k boju proti klimatickým zmenám. Jadrové elektrárne v Británii produkujú približne 20 percent elektrickej energie.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová súhlasila s tým, že bude akceptovať rozhodnutie bývalej vlády uzatvoriť do roku 2021 všetkých 17 jadrových reaktorov v krajine. V Holandsku je v prevádzke jedna jadrová elektráreň. V roku 2013 ju mali zatvoriť, vláda však v roku 2006 získala súhlas na jej zachovanie až do roku 2033. Španielsko vlastní 6 jadrových elektrární, na postavenie ďalšej je však moratórium. Švédsko sa v roku 1997 rozhodlo vyradiť z prevádzky jadrové zariadenia, ktoré produkujú približne polovicu jej elektrickej energie. Doteraz však krajina zatvorila len 2 z celkovo 12 reaktorov a usiluje sa nájsť alternatívy. Vo Fínsku štyri nukleárne reaktory produkujú štvrtinu celkovej elektrickej energie, štát buduje piaty. Niektoré európske krajiny, ako napríklad Dánsko a Portugalsko, nemajú žiadne jadrové elektrárne.
