Nové čipy sú ako prvé na svete sériovo vyrábané 45 nanometrovou technológiou. Až do tejto chvíle sa čipy vyrábali s využitím 65nanometrovej technológie. Pre predstavu, nanometer je jedna miliardtina metra.
V rámci novej rodiny procesorov Intelu, Penryn, zatiaľ nedochádza k prílišným zmenám základnej koncepcie, spoločnosť skôr pokračuje už v kedysi nastúpenom trende tohto priemyselného odvetvia, ktorý vedie k tomu, že čipy sú približne každé dva roky menšie a pritom rýchlejšie.
Použitý tu je nový druh tranzistora – základného stavebného bloku mikročipov – ktorý Intel predstavil na začiatku tohto roku, a o ktorom sa hovorilo ako o jednom z najväčších pokrokov tohto odvetvia za posledné štyri desaťročia.
Penryn je prvým krokom na ceste uplatňovania stratégie Intelu, ktorého cieľom je stále zmenšovať existujúci čip. Budúcim rokom príde krok ďalší, úplne nový návrh jeho mikroarchitektúry. "Berú úspešný produkt a robia ho menším, a počas tohto procesu sa stáva zároveň aj rýchlejším," vysvetľuje Nathan Brookwood, hlavný analytik konzultačnej spoločnosti Insight 64.
Brookwood počíta s tým, že nové čipy, ktoré sa budú zatiaľ predávať v rámci rodiny procesorov Xeon a Core 2, umožnia, že softvér pobeží o 15 percent rýchlejšie.
Posun Intelu k 45 nanometrovej technológií je dôležitý i v tom, že spoločnosť je schopná vyrobiť viac čipov z jedného kremíkového plátu, čím zvýši produktivitu a pomôže kompenzovať investíciu do výroby, ktorá v tomto prípade predstavovala 3 miliardy dolárov.
Spoločnosť predpokladá, že väčšinu procesorov prevedie na 45 nanometrovú technológiu do polovice budúceho roka. To upevní náskok Intelu pred konkurenciou z AMD, ktorá začala s výrobou čipov 65 nanometrovou technológiou len na začiatku tohto roka a s 45nanometrovou technológiou chce pokusne začať až počas budúceho roka.
Intel bude spočiatku predávať asi tucet verzií čipu pre podnikové servery za ceny od 177 do 1279 dolárov. Verzia pre high-end užívateľov, ako sú povedzme nadšenci počítačových hier, má stáť 999 dolárov.
Článok bol pôvodne publikovaný na DigiWeb.cz.
Fundamentálne limity rýchlosti počítačov sú na dosah
Gordon E. Moore (na obrázku) v roku 1965 publikoval v časopise Electronics Magazine článok s názvom "Cramming more components onto integrated circuits" (v doslovnom preklade "Napchanie väčšieho množstva komponentov do integrovaných obvodov"), v ktorom načrtol svoju víziu vývoja čipov v nasledujúcich desaťročiach. Na základe svojich výpočtov sformuloval empirický výrok, ktorý hovorí o tom, že každých 24 mesiacov budú počítačové súčiastky dvojnásobne komplikovanejšie, počet tranzistorov integrovaných v jednom čipe rovnakej plochy bude možné každé dva roky zdvojnásobiť (formulácia upraveného zákona z roku 1975, pôvodná verzia z roku 1965 bola optimistickejšia, hovorila o časovom intervale jedného roka). Komplikovanosť počítačových komponentov je daná predovšetkým počtom tranzistorov (prepínačov, ktoré spracúvajú jednotky a nulky binárnej sústavy) – najvýznamnejšiu úlohu zohrávajú v procesoroch, kde Moorov zákon platí viac-menej dodnes. Od roku 1965 skutočne v intervale 18 až 24 mesiacov prichádzajú výrobcovia procesorov, najmä spoločnosť Intel, s procesormi, ktoré obsahujú oproti predošlej generácií dvojnásobný počet tranzistorov. Vývoj sa však musí jedného dňa zastaviť. Kedy to bude? Samozrejme, padla i otázka na túto tému.