Reformná legislatíva vytvorila zdravotnícky systém, ktorý dáva - aspoň potenciálne - jednu z najvýznamnejších úloh zdravotným poisťovniam. Azda najrevolučnejším aspektom Zajacovej reformy bola miera, do akej by malo byť zdravotníctvo riadené konkurujúcimi si poisťovňami orientovanými na zisk. Nie vládou, ani poskytovateľmi, ani stavovskými organizáciami. Toto riešenie má svoje výhody, ale aj nezanedbateľné riziká.
Aj v súčasnosti sú poisťovne do značnej miery legislatívne obmedzené - napríklad pri presadzovaní minimálnej siete poskytovateľov. Rovnako významným obmedzením je nedostatok manažérskych a analytických kapacít. Samotné poisťovne si však začínajú uvedomovať svoju silu a testujú svoje možnosti v legitímnych aj menej legitímnych oblastiach.
Dekoncentrujme poistný trh
Osemdesiatmiliardový trh verejného zdravotného poistenia je extrémne koncentrovaný. Dve štátne poisťovne si v roku 2005 medzi sebou rozdelili približne 77 percent poistencov aj výnosov. Navyše, Herfindahlov-Hirschmanov index (súhrnný ukazovateľ trhovej koncentrácie) poistného trhu má hodnotu 4500. Na porovnanie - zodpovedá to situácii v prípade symetrického duopolu. Americké aj európske protimonopolné autority zvyčajne pokladajú hodnotu presahujúc 1800 za neakceptovateľnú.
Súčasné vysoké trhové podiely Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne určite obmedzujú trhovú súťaž. Ich postupná erózia pre agresívny marketing súkromných hráčov a ohlásené zlúčenie poisťovní skupiny Penta však zmenia pozíciu jednotlivých hráčov už v budúcom roku.
Na Slovensku prakticky neexistuje súkromné zdravotné poistenie. Príčinou nie je legislatíva, ale neexistencia jasne definovaného minimálneho balíka zdravotnej starostlivosti. Takmer všetky zdravotnícke intervencie, vrátane mnohých "životnoštýlových" a tých s pochybnou účinnosťou, sú aspoň teoreticky kryté verejným poistením. Neexistuje motivácia platiť za súkromné poistenie, keďže všetko dôležité je zadarmo. Aspoň to dôležité pre mladých a aktívnych, ktorí by si doplnkové poistenie mohli dovoliť.
Chýbajú súkromné zdroje
V tejto súvislosti býva často diskutovaná otázka súkromných zdrojov. Podiel súkromných zdravotníckych výdavkov je na Slovensku v porovnaní s rozvinutými krajinami o niečo nižší. Súkromné výdavky však zahŕňajú nielen doplatky, ale aj súkromné poistenie a výdavky korporácií. V krajinách OECD je relatívny význam doplatkov vďaka fungujúcemu systému súkromného poistenia menej významný. Príkladom môže byť Holandsko, kde podiel súkromných zdrojov dosahuje takmer 40 opercent, kým hotovostná spoluúčasť nepresahuje desať percent. Na Slovensku je výška súkromných a hotovostné výdavkov takmer identická.
Spoluúčasť pomáha efektivite, môže však obmedziť dostupnosť starostlivosti pre ekonomicky znevýhodnené skupiny. Medzi rokmi 2002 a 2004 sa objem súkromných výdavkov takmer zdvojnásobil s minimálnymi kompenzačnými mechanizmami pre chudobných ľudí tesne nad hranicou životného minima. Na Slovensku zatiaľ neexistuje skutočná analýza tohto problému, anekdotické údaje sú však alarmujúce. Riešením nie je zrušenie poplatkov, ale dôslednejšia integrácia zdravotníctva a sociálneho systému.
Konkurencia a regulácia
Konkurenčný poistný systém a na zisk orientované poisťovne môžu veľmi dobre fungovať aj v zdravotníctve - poistenci majú možnosť voľby a vytvárajú sa predpoklady na efektívne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podmienkou na fungovanie takéhoto trhu je inteligentná regulácia. Neznamená to zadusenie jeho flexibility zbytočnou byrokraciou, ale ani slabú a pasívnu úlohu regulátora. Dôvodom na zásahy štátu v zdravotníctve nie je len zabezpečenie solidarity. Pre fungovanie systému je ešte dôležitejšia korekcia trhových zlyhaní (nemocnice sú mnohokrát miestne monopoly) a informačných asymetrií. Zanedbanie týchto problémov môže mať ďalekosiahle dosahy na finančnú kondíciu systému a kvalitu starostlivosti.
Vytvorenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo preto dobrým krokom. Nezávislý regulačný úrad so silnými kompetenciami môže zabrániť mnohým negatívnym javom spojeným so zvýšenou konkurenciou poisťovní. Bohužiaľ, doteraz nezabránil podozrivým marketingovým aktivitám súkromných poisťovní pri nábore a selekcii poistencov ani nespravodlivej diferenciácii pri platbách poskytovateľom. Mnohé z problémov, najmä technickej povahy, zatiaľ neboli ani pomenované - napríklad neefektívny a nespravodlivý prerozdeľovací mechanizmus.
Na Slovensku boli vytvorené predpoklady na rozumný poistný systém založený na konkurencii. Poisťovne sa môžu stať aktívnymi nákupcami kvalitnej a efektívnej starostlivosti. Výzvou zostáva jeho regulácia. Hoci zdravotnícka regulácia nie je jadrová fyzika, vyžaduje si nemalú mieru analytických kapacít, riadiacich skúseností a politickej odvahy. Ich nájdenie bude najväčšou výzvou novej vlády v tejto oblasti.
Autor je hlavným analytikom spoločnosti Sanigest International a výskumníkom na Erazmovej univerzite v Rotterdame.