Zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj mimovládnych organizácií (o ktorých význame jemne zorientovaný občan nemá ani najmenšiu pochybnosť), znamená zabezpečiť riešenie finančných problémov, ktoré sú pre neziskovú sféru špecifické a azda aj pálčivejšie ako pre podnikateľský či verejný sektor. Špecifickosť sa prejavuje nielen v poslaní neziskovej organizácie či spôsobe jeho napĺňania. Misia mimovládnych organizácií sa často dotýka čohosi nehmotného - presadzovania hodnoty, dosahovania zmeny postoja či správania, poskytovania pomoci.
Teda produkt, s ktorým neziskové organizácie prichádzajú "na trh", je veľa ráz nehmotnej povahy, je to väčšinou služba (napr. sociálna pomoc). Do popredia sa dostáva aj skutočnosť, že v prípade neziskových organizácií sú cieľovou skupinou, adresátmi ich aktivít, ľudia, ktorí za tieto služby neplatia, alebo sú schopní platiť len čiastočne.
Do hry vstupuje tretí subjekt, ktorý má záujem istý problém riešiť, a uskutočňuje to formou poskytovania vlastných finančných prostriedkov. Darca, donor (nadácia, štát, samospráva, firma, jednotlivec) sa tak spolupodieľa na podpore vzájomne prospešnej alebo verejnoprospešnej aktivity.
V súčasnosti je na Slovensku 27 221 neziskových organizácií. Za posledné dva roky sme zaznamenali nárast o pätinu, čo je však oveľa podstatnejšie, najmä v oblasti poskytovania verejnoprospešných služieb, a to v oblasti podpory detí, mládeže, vzdelávania, ochrany zdravia a zdravotne ťažko postihnutých občanov. Hmatateľný a viditeľný v realite je trend rozširovania sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích služieb na miestnej a regionálnej úrovni.
Nemenej dôležitá je expresívna funkcia MVO v otváraní nových tém, obhajobe práv občanov, upozorňovanie na nedostatky a hľadanie nových riešení vrátane kritiky existujúcich politík a návrhov alternatívnych riešení.
Ponuka sociálnych inovácií, adresnosť ich poskytovania, sú doménou realizácie konceptu sociálnej solidarity. MVO sú centrom filantropie a dobrovoľníctva, teda aktivizácie občanov na solidaritu a sociálne začlenenie do spoločnosti. Aktívna a aktivizujúca solidarita sú jedinečné a nezastupiteľné funkcie MVO.
Druhý významný trend je v profesionalizácii poskytovaných služieb. Množstvo rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré už štát nechcel a nevedel efektívne riadiť, bolo transformovaných na MVO. Tento proces prebieha aj na úrovni VÚC a obcí, ktoré delegujú výkon svojich kompetencií najmä v oblasti verejných a sociálnych služieb na MVO.
Výkon však potrebuje finančné krytie. Medzinárodné porovnanie podielu verejných zdrojov na financovanie MVO je stále nepriaznivé, stále dobiehame: v SR bol podiel verejných zdrojov 26,8 %, v Maďarsku 42,3 %, Česku 39,4 %, Poľsku 30 %. Tretí významný trend - posilnenie financovania MVO z verejných zdrojov, však bol v rokoch 2003 - 2004 odštartovaný. Podiel verejných zdrojov na Slovensku sa zvýšil najmä vďaka 2 % dane z príjmu. Za ostatné dva roky sa počet darcov zdvojnásobil na súčasných 416 600 fyzických osôb a 13 700 právnických osôb.
Je preto nepochopiteľné, prečo sa jednoznačne pozitívne trendy, napĺňanie nezastupiteľných funkcií MVO, má zrušením 2 % ohroziť až zvrátiť. Prečo chce štát vykonávať to, čo už sám raz vyhodnotil, že vykonávať nevie a ani nemôže vedieť.
Autorka je poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS) a bývalá ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny
IVETA RADIČOVÁ, poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS)